Námet pre najnovší film slovenskej dokumentaristky Zuzany Piussi vznikol na cestách po Slovensku. Režisérka najskôr zachytila konflitk v Bytči na mestskom zastupiteľstve, kde občania zúrivo bránili tabuľu na Tisovom dome. Snímka Krehká identita začala vznikať z potreby zaznamenať ďalšie podobné udalosti súvisiace s pojmom národnej identity a z potreby kriticky ich pomenovať – je postavená na konkrétnych situáciách a ich aktéroch.
Najnovší film francúzskych tvorcov Marjane Satrapi a Vincenta Paronnauda je po mimoriadne úspešnom animovanom filme Persepolis (ktorý zozbieral desiatky ocenení po celom svete) druhým dielom tejto tvorivej dvojice. Dej perzského rozprávkového príbehu o láske sa odohráva v Teheráne v roku 1958. Najznámejšiemu hudobníkovi svojich čias – Nasír Ali Khanovi manželka v hádke rozbije milované husle. Nasír stratí chuť do života a tragédia ho napokon pripúta na lôžko. Rozhodne sa už len čakať na smrť.
Kráľovská aféra je príbeh vášnivej a zakázanej lásky, ktorá ovplyvnila celý národ. Vzťah medzi Johanom Struenseeom, nemeckým lekárom pološialeného dánskeho kráľa Kristiána VII. a jeho manželkou, mladučkou kráľovnou Karolinou Matyldou Hannoverskou prepukla v 70. rokoch 18. storočia. Reálna historická udalosť čakala na svoju filmovú podobu a o jej zobrazenie sa veľmi dlho pokúšalo niekoľko tvorcov. Podarilo sa to napokon Nikolajovi Arcelovi, ktorý do hlavných úloh tejto fascinujúcej historickej drámy obsadil skvelého dánskeho herca Madsa Mikkelsena a Aliciu Vikander. Snímku produkovala dánska spoločnosť Zentropa (spoluzakladateľom je Lars von Trier), ktorá stojí za takými úspešnými filmami ako Melancholia, Bratia, Lepší svet, Antichrist a cca. 70 ďalších celovečerných filmov.
Začína to honosnou svadbou, končí zánikom sveta. Nový film permanentného dánskeho provokatéra rozpráva uhrančivý príbeh dvoch sestier, z ktorých tá mladšia sa práve vydáva a čaká dieťa. Svadobná slávnosť sa odohráva na starobylom vidieckom sídle a všeobecnú povznesenú náladu pokazí náhla hrozba v podobe červenej planéty, ktorá vystúpila spoza Slnka, čo pre Zem znamená bezprostrednú katastrofu…
Najnovšie dielo zaujímavého českého režiséra a scenáristu Marka Najbrta a fungujúceho autorského tímu Robert Geisler – Benjamin Tuček – Marek Najbrt prináša na plátna slovenských kín nový žáner – reality film. Predchádzajúce snímky tejto trojice – Mistři (3 České levy) a Protektor (6 Českých levov) zožali divácky úspech doma i v zahraničí.
Zdá sa, že Roger Brown má všetko, čo si človek môže priať. Je najúspešnejším lovcom hláv – headhunterom – v Nórsku, je ženatý s prekrásnou galeristkou a vlastní úchvatný dom. Žije však nad pomery a potajomky kradne umelecké diela. Na slávnostnom otvorení galérie mu žena predstaví muža menom Clas Greve. Nielen, že Greve je ideálnym kandidátom na pozíciu, ktorú sa snaží Roger získať, ale je aj majiteľom originálu Rubensovho Lovu na diviaky, jedného z najžiadanejších obrazov v histórii moderného umenia. Roger vycíti príležitosť stať sa finančne nezávislým a začne plánovať svoju najväčšiu krádež. Čoskoro však narazí na problém a tentokrát to nebudú peniaze, čo ho možno pošle ku dnu… To, kedy sa na plátna kín dostane filmová podoba niektorej z kníh mimoriadne úspešného nórskeho spisovateľa Joa Nesbøa bolo len otázkou času. Všade vo svete vypredaná knižná predloha filmu naznačuje, že i jej filmová podoba bude od začiatku do konca sršať napätím a nečakanými zvratmi, ale predsa len ponúkne aj omnoho viac.
Druhý film britskej režisérky Andrey Arnold si v roku 2009 vyslúžil Cenu poroty na festivale v Cannes a doma získal Cenu BAFTA za najlepší britský film roka. Emóciami nabité dielo otvára otlčené dvere malého bytu na anglickom sídlisku s jeho brutálnym realizmom. Autorka totiž sama vyrástla v jednom z milióna sociálnych bytov, tzv. council estates, ktoré sú inšpiráciou pre jej nekomentujúce „kapitalistické“ sociálne drámy.
Oliver Tate má 15 a nezapadá do svojej sociálnej skupiny. Vyrastá niekde vo Walese v 80. rokoch, neustále premýšľa nad samovraždou a únikom do krajiny zidealizovaných predstáv. Má dva ciele: zachrániť manželstvo svojich rodičov prostredníctvom dobre premysleného plánu a prísť o panictvo pred šestnástymi narodeninami. Má dojem, že jeho matka prežíva romancu s new-age čudákom Grahamom. Oliver monitoruje dianie v rodičovskej spálni podľa aktivity prepínača tlmených svetiel a falšuje sugestívne milostné listy matky otcovi. Zároveň dvorí spolužiačke Jordane, podpaľačke, a rovnakej samotárke, ktorá osobne dohliada na to, čo si Oliver zapisuje do denníka – najmä na pasáže, ktoré sa týkajú jej. Keď sa jej niečo nezdá, Oliver musí škrtať.
Juhani Aho patrí medzi najvýznamnejších fínskych a všeobecne škandinávskych spisovateľov prvej polovice 20. storočia. Vo svojom diele vychádzal z folklóru a špecifík života fínskej spoločnosti. Román Juha (1911) patrí k jeho najslávnejším dielam. Filmová adaptácia v podaní Aki Kaurismäkiho je v mnohom ojedinelá. V časoch vyspelej filmovej technológie – 88 rokov po prvom vydaní románu – sa Kaurismäki rozhodol nakrútiť film o Juhovi ako nemý. V tomto rozhodnutí jednak vzdáva hold priekopníkom kinematografie (román Juha vyšiel prvýkrát v dobách nemého filmu), ale tiež sa tu originálnym spôsobom snaží popasovať s kanonickým dielom fínskej literatúry a to tak, že sa vzdáva jedného z najvýraznejších prostriedkov súčasného filmového realizmu – slova.
Z balkóna Baziliky Svätého Petra zaznie slávnostné Habemus Papam! Státisícový dav veriacich netrpezlivo očakáva nového pápeža. Ale balkón ostáva prázdny. Práve zvolený pápež sa odmieta ujať funkcie. Vatikán nájde v tejto situácii jediné možné riešenie. Povolá uznávaného psychiatra, aby vyriešil neobvyklé rozpoloženie pápeža.