Andrej Michalkov-Koncalovskij
95 min.
- ZSSR
1967
Nekonvenčnosť jednoduchej historky o ochrnutom tehotnom dievčati-kolchozníčke, ktorá odmietne dvorenie nápadníka a snaží sa o lásku iného, spočíva v aplikácii postupov, autentizujúcich výpovedí (improvizované prvky, zapojenie nehercov, imitácia skrytej kamery, poetizácia všednosti). Vo filme je zdokumentovaný životný štýl a mentalita dedinčanov v krátkom období dočasnej prosperity (po vyrovnaní sa s vojnovou pohromou a prekonaní dôsledkov krutej stalinskej politiky, pred masovým exodom mládeže do miest). Režisér zaznamenáva počiatočnú fázu „civilizačno-kultúrneho zlomu“ (na ktorý neskôr citlivo reagoval V. Šukšin) v sociálno-psychologickej klíme typickej povolžskej dediny. Výpoveď o potrebe dôstojnosti, ktorá káže zachovať si aj v biede a zúfalstve čisté svedomie, a o vôli žiť aj tam, kde je to nesmierne ťažké.