Historická erotická dráma Paula Verhoevena inšpirovaná skutočnými udalosťami.

Schopnosť konať zázraky vynesie charizmatickej Benedette koncom 17. storočia výsadné postavenie v kláštore v Toskánsku. Keď jej slabosť pre mladú a živelnú Bartolomeu prerastie do nespútanej vášne, začína sa hra plná intríg siahajúca do vyšších poschodí talianskej cirkvi.
Táto historická erotická dráma legendárneho režiséra Paula Verhoevena (Základný inštinkt) bola nakrútená podľa skutočného príbehu Benedetty Carlini. Judith C. Brown pri pátraní v archívoch vo Florencii objavila záznamy súdneho procesu s Benedettou a publikovala ich v knihe Neskromné skutky: Život lesbickej mníšky v renesančnom Taliansku (Immodest Acts: The Life of a Lesbian Nun in Renaissance Italy, Oxford University Press,1985). Film bol uvedený v súťaži na MFF Cannes 2021.
Biografia režiséra:
Paul Verhoeven (1938, Amsterdam, Holandsko) – pôsobí v Holandsku i v Hollywoode. Jeho film Turecký med (1973) bol na Holandskom filmovom festivale vyhlásený za najlepší holandský film storočia a vojnový film Čierna kniha (2006) bol nominovaný na cenu BAFTA za najlepší zahraničný film, pričom holandskí diváci ho v roku 2008 zvolili za najlepší holandský film všetkých čias. K jeho najznámejším filmom patria RoboCop (1987), Total Recall (1990), Základný inštinkt (1992), Showgirls (1995), Vesmírna pechota (1997) a Elle. Pre jeho drámy i sci-fi filmy sú typické výrazný násilný a/alebo sexuálny obsah a sociálna satira.
Filmy – 1971: Wat zien ik? (Čo vidím?); 1973: Turks fruit (Turecký med); 1975: Keetje Tippel (neuvedený v SR); 1977: Soldaat van Oranje (Oranžský vojak); 1980: Spetters (Sprej na vlasy); 1983: De vierde man (Štvrtý muž); 1985: Mäso a krv (Flesh+Blood); 1987: RoboCop; 1990: Total Recall; 1992: Základný inštinkt (Basic Instinct); 1995: Showgirls; 1997: Vesmírna pechota (Starship Troopers); 2000: Muž bez tieňa (Hollow Man); 2006: Čierna kniha (Zwartboek); 2016: Elle; 2021: Benedetta.
Slovo režiséra
O príbehu Benedetty som sa po prvý raz dozvedel od môjho holandského scenáristu Gerarda Soetemana, ktorý mi dal knihu Judith C. Brown Neskromné skutky: Život lesbickej mníšky v renesančnom Taliansku napísanú asi pred tridsiatimi rokmi. Začali sme pracovať na jej adaptácii, ale nezhodli sme sa na sexualite, závere a podobne. Za päťdesiat rokov spoločnej práce sme už zažili rôzne nezhody, ale v tomto prípade sme nenašli spoločnú reč.
Obrátil som sa na svojho amerického scenáristu Davida Birkeho, ktorý napísal Elle. Prišiel do môjho domu v Haagu, aby sme sa mohli porozprávať o knihe a rozhodnúť sa, ktoré scény z nej budú použité vo filme. Vtedy sme sa rozhodli pridať na koniec filmu scénu nepokojov, ktorá v knihe nebola. Potom David napísal scenár a dosiahol v ňom vynikajúcu rovnováhu medzi náboženstvom, sexualitou a politikou cirkvi, čo nebolo jednoduché. V dejinách kresťanstva nie sú známe žiadne iné procesy s lesbičkami.
Tiež ma zarazilo, ako presne je v popise procesu i v knihe opísaná sexualita. V pôvodnom dokumente bol súdny úradník taký šokovaný sexuálnymi detailmi, ktoré opísala mníška Bartolomea, ktorá spala s Benedettou, že ani nemohol poriadne zapisovať! Bartolomeino rozprávanie bolo veľmi explicitné. Tretím aspektom, ktorý ma motivoval, bolo, že Benedetta bola žena, ktorej sa v 17. storočí podarilo získať skutočnú moc, a to ako v jej teatínskom ženskom kláštore, tak v meste, kde pôsobila, v Pescii.
Benedetta bola známa ako svätica i ako abatiša kláštora. Dostala sa na mocenské pozície vďaka svojmu talentu, víziám, manipuláciám, klamstvám a kreativite. Bez ohľadu na prostriedky sa jej to podarilo v spoločnosti a v dobe úplne ovládanej mužmi. Ženy neboli ničím, len nástrojom mužského sexuálneho uspokojenia a rozmnožovania. Nemali žiadne mocenské postavenie. Vo filme sa nikde nehovorí, či je Benedetta mierne vyšinutá mystička alebo manipulátorka, alebo oboje. Až do konca udržujeme diváka v neistote. S najväčšou pravdepodobnosťou bola trochu z oboch.
Je si vedomá svojich manipulácií? Manipuluje v dobrej alebo zlej viere? Je príbeh, ktorý zažil Arnold Schwarzenegger v Total Recall, sen alebo realita? Oba výklady sú správne. To isté platí pre Benedettu. Dve pravdy existujú vedľa seba a film nehovorí, ktorá je skutočná. Musíte akceptovať, že niektoré skutočnosti možno vidieť z dvoch rôznych perspektív. Každý divák si urobí svoj vlastný názor.