pozor už v stredu!

projekt 100

Nezávislý fínsky režisér Aki Kaurismäki sa v tomto filme opiera o román „Zo života parížskej bohémy“ (1851) francúzskeho spisovateľa Henriho Murgera (1822-1861), ktorý sa tiež stal predlohou pre Pucciniho operu Bohéma. Spisovateľa Marcela, albánskeho emigranta, maliara Rodolfa a hudobného skladateľa Schaunarda spája puto priateľstva a vernosť múzam. Potĺkajú se po lacných parížskych bytoch, niekedy trú biedu, niekedy si žijú v blahobyte, niekedy majú šťastie na pekné ženy. Chvíle bezstarostnosti sa však skončia, keď sa Rodolfo zamiluje do peknej Mimi. Po čase Mimi nedokáže znášať chudobu, opustí milenca. Neskôr sa k nemu síce vráti, ale smrteľne chorá. Maliarovi opäť ostáva len umenie a kamaráti…

Melodramatický príbeh balansuje na jemnej hranici medzi vážnosťou a sarkazmom. Je postavený na výnimočne nasnímaných interiéroch i exteriéroch Paríža. Dvorný Kaurismäkiho kameraman Timo Salminen kladie dôraz na čistotu čiernobieleho filmového obrazu a na kontrastnú hru svetiel a tieňov, kde neruší ani jeden zo snímaných objektov. Mnohí kritici označujú Bohémsky život za najsmutnejší a zároveň najvyspelejší a vizuálne najdokonalejší Kaurismäkiho film.

„…Jednotlivé scény jsou jako věty zbavené nadbytečného slovního plevelu. Podobný minimalismus bychom našli v díle Jima Jarmusche nebo Roberta Bressona, k němuž Kaurismäki v jeden moment odkazuje (kapsář), Bohémský život je ale nostalgičtější a tak nějak krásně smutný. Problémy svobodného života zde neslouží ke kousavé kritice sociálních poměrů, nejsou na druhou stranu ani pohádkově zjednodušené jako v nedávném Le Havre, jehož právoplatné umístění v kaurismäkiovském univerzu vám osvětlí právě zhlédnutí Bohémského života…“ (Martin Šrajer, Cinema)

AKI KAURISMÄKI vyštudoval literatúru a komunikačné vedy. Vystriedal niekoľko zamestnaní a dal sa na štúdium filmovej vedy. Popritom písal filmové scenáre. Kariéru filmára začal ako spolurežisér svojho staršieho brata Miku. Kaurismäkiho filmy sú príbehmi sociálnych vydedencov a vyznačujú sa minimalistickými dialógmi a lakonickým humorom. Kaurimäki spolupracuje s tímom hereckých a hudobníckych priateľov, ktorí jeho filmom dodávajú typický štýl – Matti Pellonpää, Kati Outinen, Kari Väänen, Sakke Järvenpää… Podobne ako A. Hitchcock občas sa objavuje vo svojich filmoch ako komparzista. V roku 2006 vyvolal veľký mediálny ohlas odmietnutím nominácie snímky Svetlá v súmraku na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film. Zdôvodnil to kritickým postojom voči vojne v Iraku. S bratom Mikom založili filmový festival Midnight Sun a distribučnú spoločnosť Villealfa.

Vybraná filmografia: Zločin a trest (1983), Tiene v raji (1986), Hamlet podniká (1987), Leningradskí kovboji dobývajú Ameriku (1989), Zmluva s vrahom (1990), Bohémsky život (1992), Drž si šatku, Tatiana (1994), Mraky odtiahli (1996), Juha (1999), Muž bez minulosti (2002), Psi nemajú peklo (krátky, 2002), Svetlá v súmraku ( 2006), Le Havre (2011).

O filme

• Réžia: Aki Kaurismäk
• Scenár: Aki Kaurismäki, Henri Murger
• Kamera: Timo Salminen
• Strih: Veikko Aaltonen
• Hudba:
• Hrajú: Matti Pellonpää Evelyne Didi André Wilms…)

Ocenenia

Cena FIPRESCI na MFF Berlín 1992 Európska filmová cena 1992 za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Matti Pellonpää) Európska filmová cena 1992 za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (André Wilms)