Magický film o hone za chimérami zasadený do slnkom zaliatych talianskych scenérií, v ktorom sa stretávame s mladým archeológom so zlomeným srdcom a vykrádačmi hrobov na dobrodružnom putovaní medzi živými a mŕtvymi.

Každý má svoju vlastnú chiméru, niečo, čo sa snaží dosiahnuť, ale nikdy sa mu to nepodarí nájsť. Lovci pokladov, vykrádači hrobov a komedianti. To sú členovia partie „Tombaroli“. Jeden z nich, Arthur, ale vyniká zvláštnym darom – schopnosťou nájsť miesta, kde sú ukryté staré etruské poklady. Arthur urputne hľadá stratenú lásku Beniaminu. Hľadá všade, i vo vnútri zeme. Dúfa, že nájde dvere do posmrtného života, o ktorom hovoria mýty. Ostatní len využívajú jeho jedinečný talent na splnenie svojho sna o ľahko nadobudnutom bohatstve. Hon za chimérami ich dovedie až na hranicu medzi živými a mŕtvymi svetmi. Režisérka Alice Rohrwacher prináša vo svojom nezameniteľnom štýle magický snímok zasadený do slnkom zaliatych talianskych scenérií. Vybrané ocenenia:
2023: Európska filmová cena za výpravu (Emita Frigato) a nominácia na EFA pre Európskeho herca (Josh O’Connor) – Európske filmové ceny; Cena divákov za najlepší medzinárodný hraný film – MFF São Paulo; Strieborný Spike za najlepší film – MFF Valladolid.
Biografia režisérky:
Alice Rohrwacher (29. 12. 1981, Fiesole, Taliansko) – mladšia sestra jednej z najúspešnejších talianskych herečiek mladej generácie Alby Rohrwacher, ktorú obsadila takmer do všetkých svojich filmov. Zaoberala sa hudbou a divadlom. Študovala literatúru a filozofiu na univerzite v Turíne. V rokoch 2006 – 2009 pracovala ako autorka námetu, strihačka či pomocná režisérka na niekoľkých dokumentárnych filmoch. V roku 2011 režírovala svoj prvý celovečerný film Nebeské telo, ktorý mal premiéru v Cannes v sekcii Quinzaine des Réalisateurs a následne bol uvedený na mnohých ďalších festivaloch. Jej druhý film Zázraky (2014) získal Grand Prix v Cannes v roku 2014 a ASFK ho uviedla v slovenskej distribúcii rovnako ako režisérkin tretí film Šťastný Lazzaro (2018), ktorý získal v Cannes cenu za najlepší scenár, ako aj veľké medzinárodné uznanie. V roku 2015 režírovala krátky film De Djess, deviatu epizódu zo seriálu Miu Miu Women’s Tales. V roku 2016 režírovala La Traviatu Giuseppa Verdiho v Teatro Valli v Reggio Emilia. V roku 2020 režírovala štvrtú (Il bacio/Bozk) a piatu (Il tradimento/Zrada) epizódu úspešného televízneho seriálu Rai-HBO L’amica geniale (Geniálna priateľka), adaptovaného podľa románov Eleny Ferrante. V roku 2021 predstavila v Cannes v sekcii Quinzaine des Réalisateurs dokumentárny film Futura, ktorý režírovala spolu s Pietrom Marcellom a Francescom Munzim. V roku 2023 bola nominovaná na Oscara v kategórii Best Live Action Shorts za film Le Pupille (Dievčatko) v koprodukcii Alfonsa Cuaróna pre Disney a na Slovensku je možné vidieť ho na VOD Disney+. Film Chiméra súťažil na MFF v Cannes 2023 a následne ho vybrali na desiatky festivalov. Filmy (len dlhometrážne) – 2011: Corpo Celeste (Nebeské telo); 2014: Zázraky (Le Meraviglie); 2018: Šťastný Lazzaro (Lazzaro Felice); 2021: Futura (spoluréžia Pietro Marcello a Francesco Munzi) – dokumentárny; 2023: Chiméra (La Chiméra).
Režisérka o filme
Podzemný svet
Tam, kde som vyrastala, bolo bežné počuť príbehy o tajomných nálezoch, tajných vykopávkach a tajomných dobrodružstvách. Stačilo zostať v bare do neskorej noci alebo sa zastaviť vo vidieckom hostinci, aby ste počuli o tom, kto odkryl hrobku z obdobia villanovskej
kultúry svojím traktorom, alebo o niekom inom, kto raz v noci kopal pri nekropole a objavil zlatý náhrdelník taký dlhý, že by s ním mohol obísť celý dom. Alebo o niekom, kto zbohatol vo Švajčiarsku predajom etruskej vázy, ktorú našiel vo svojej záhrade.
Príbehy o kostlivcoch a duchoch, o útekoch a temnote.
Život okolo mňa sa skladal z rôznych častí: jedna slnečná a súčasná a rušná, druhá nočná a tajomná a tajná. Bolo tam veľa vrstiev a všetci sme ich zažili: stačilo vykopať pár centimetrov zeminy a medzi kamienkami sa objavil úlomok artefaktu, ktorý vyrobili cudzie ruky. Z akej doby sa to na mňa pozeralo? Stačilo ísť do stodôl a vínnych pivníc naokolo, aby ste si uvedomili, že kedysi boli niečím iným: možno etruskými hrobkami alebo úkrytmi z minulých vekov alebo svätými miestami. Blízkosť posvätného a profánneho, smrti a života, ktorá charakterizovala roky, v ktorých som vyrastala, ma vždy fascinovala a určovala môj spôsob videnia. Preto som sa nakoniec rozhodla nakrútiť film, ktorý rozpráva tento vrstvený príbeh, tento vzťah medzi dvoma svetmi, poslednú časť triptychu o miestnej oblasti, ktorej pozornosť sa sústreďuje na jednu ústrednú otázku: čo by mala robiť so svojou minulosťou? Ako hovoria niektorí vykrádači hrobov, na našej ceste sú to mŕtvi, ktorí dávajú život.
Vizualita
Pracovali sme s tromi formátmi filmu: 35 mm, ktorý sa hodí na fresky, do ikonografie, do veľkorozmerných ilustrácií v rozprávkových knihách; Super16 mm s bezkonkurenčnou schopnosťou rozprávania a syntézy, ktorá nás akoby mávnutím dostala priamo do centra
akcie; a 16 mm, ukradnutý z malej amatérskej filmovej kamery, ktorej efekt pripomína poznámky napísané ceruzkou na okraje knihy. V Chimére som sa pokúsila utkať veľmi rôznorodé vlákna, akoby v orientálnej tapisérii. Snažila som sa hrať s témou filmu, spomaľovať, zrýchľovať, spievať, proklamovať, počúvať. A pozorovať letiacich vtákov, ktorí pre Etruskov predstavujú náš osud. Najdôležitejšie je – ako v kaleidoskope – nájsť v príbehu jedného človeka príbeh ľudí a položiť si otázku, aké nešťastné a komické, aké dojímavé a násilné je ľudstvo.

Originálny názov: La chimera
Tvorcovia:
Réžia: Alice Rohrwacher
Scenár Alice Rohrwacher
Kamera: Hélène Louvart
Strih: Nelly Quettier
Hrajú: Josh O’Connor (Arthur), Isabella Rossellini (Flora), Alba Rohrwacher, Carol Duarte (Italia), Vincenzo Nemolato (Pirro) a ďalší
Krajina pôvodu: Taliansko, Francúzsko, Švajčiarsko
Rok výroby: 2023
Minutáž: 130 min.
Jazyková verzia: taliansky a anglicky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: MN 15 – nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahový deskriptor: V – vulgarizmy