filmový klub Otáznik – kino Junior Levice
Vstupné 3,-€ a 5,-€ bez preukazu FK

Corpus Christi popisuje skutočný prípad poľského mladíka relativizujúci dobro a zlo, pravdu a lož, dobrý skutok a hriech, vieru a cirkev. Strhujúca dráma hriechu, ktorý priniesol vykúpenie bola nominovaná na Oscara za najlepší medzinárodný film.

Dvadsaťročný Daniel prejde v nápravnom zariadení pre mladistvých duchovnou premenou. Chcel by sa stať kňazom, ale s jeho trestným registrom na to nemôže ani pomyslieť. Keď ho prepustia a má začať pracovať v stolárstve v malom meste, prezlečie sa po príchode do kňažského a vďaka náhode sa začne starať o miestnu farnosť. Príchod mladého charizmatického pastiera rozčerí stojaté vody a miestna komunita, kruto zasiahnutá tragédiou, ktorá sa tu stala, môže s jeho pomocou začať pomaly liečiť svoje rany. Uspeje Daniel vo svojom poslaní? A za akú cenu?
Biografia režiséra:
Jan Komasa (28. 10. 1981, Poznaň, Poľsko) V rokoch 2001-2005 študoval réžiu na PWSFTviT v Lodži. Jeho študentský krátky film Fajnie, że jesteś (Dobre, že si, 2004) získal tretie miesto v súťaži Cinefondation na MFF Cannes. Svoj celovečerný debut, poviedkový film Oda do radości (Óda na radost, 2005), nakrútil Komasa v spolupráci so svojimi spolužiakmi – Annou Kazejak-Dawid a Maciejom Migasom. Prvým samostatným filmom Jana Komasu bola dráma Miestnosť samovrahov (Sala samobójców, 2011). Príbeh chlapca, strateného vo virtuálnom svete mal premiéru na Berlinale v sekcii Panorama a do slovenských kín ho uviedla ASFK. Nasledovala historická vojnová dráma Mesto 44 (Miasto 44, 2014), sledujúca osudy niekoľkých mladých ľudí počas varšavského povstania. Prišlo sa na ňu pozrieť 1,8 milióna Poliakov a z Komasu sa stala jedna z veľkých nádejí poľského filmu. Corpus Christi (Boże Ciało, 2019) je jeho tretí film a získal už celý rad ocenení vrátane nominácie na Oscara. V roku 2020 by mal mať premiéru film Sala samobójców. Hejter (Miestnosť samovrahov. Hejter). Filmy – 2002: Łysy (Plešatý) – študentský; 2003: Dziewczyna hippie (Hipisáčka) – študentský; 2004: Fajnie, że jesteś (Dobre, že si) – študentský; 2004: Projekt rodzina (Projekt rodina) – študentský; 2005: poviedka Warszawa (Varšava) z filmu Oda do radości (Óda na radosť); 2007:Spływ (Prietok) – dokumentárny; 2008: Golgota Wrocławska – TV film; 2011: Miestnosť samovrahov (Sala samobójców); 2014 – 2015: Krew z krwi 2 (Krv z krvi 2) – TV seriál; 2014: Mesto 44 (Miasto 44); 2014: Powstanie Warszawskie (Varšavské povstanie) – dokudráma; 2017: Ultraviolet – TV seriál; 2019: Corpus Christi (Boże Ciało); 2020: Sala Samobójców. Hejter (Miestnosť samovrahov. Hejter).
Vybrané ocenenia:
2019: Cena Europa Cinemas Label – 76. MFF Benátky; cena za réžiu, scenár, pre herečku vo vedľajšej úlohe (Eliza Rycembel), cena divákov – Festival poľských hraných filmov Gdynia (Poľsko); cena pre najlepšieho herca (Bartosz Bielenia) – 55. MFF Chicago; 2020: Cena FIPRESCI pre najlepšieho herca v medzinárodnom hranom filme (Bartosz Bielenia) – 31. MFF Palm Springs; nominácia na Oscara v kategórii najlepší medzinárodný film; 14 nominácií na poľskú národnú filmovú cenu Orol.
Z ROZHOVORU S REŽISÉROM
Film Corpus Christi vychádza zo skutočných udalostí. Bol to jeden konkrétny prípad? V Poľsku sa skutočne stal prípad, ktorý plnil titulné stránky – išlo o chlapca, ktorý sa asi tri mesiace vydával za kňaza. Volal sa Patryk, a v tom čase mal asi 19 rokov. Mateusz
Pacewicz, ktorý písal scenár, o tom vtedy napísal článok a ním sa vlastne celý film rozbehol. Chlapcovo meno sme zmenili na Daniela, ale ich postavy sú podobné a podobný je i spôsob, akým sa dostal do mestečka. Ten chlapec oddával, krstil a viedol pohreby, bol tým všetkým úprimne fascinovaný a skutočne sa chcel stať kňazom. Film sme teda založili na jeho príbehu, ale Mateusz pridal ešte tú časť o nápravnom ústave pro mladistvých a nehodu, ktorá otriasla celým mestečkom, hoci i v skutočnosti sa vyskytol celý rad problémov, ktoré sa Patryk pokúšal napraviť. Celá kontroverzia vznikla z toho, že bol oveľa lepší kňaz než jeho predchodca. A to bol ten problém – objavil sa ktosi mimo cirkev, kto si nerobil ťažkú hlavu z oficiálnych dogiem a ľudia boli jeho prácou nadšení! Niektorí z nich sa neskôr cítili zradení, on ale dokázal prilákať mnoho nových veriacich. Napokon podobné prípady vychádzajú najavo každý rok, a nielen v Poľsku – v Španielsku sa nejaký muž vydával za kňaza vyše desať rokov! Dôvody týchto ľudí sú rôzne, veľmi často sa len pokúšajú ukryť sa pred spravodlivosťou a je oveľa jednoduchšie oklamať malú komunitu, kde nikto nekladie príliš veľa otázok.
PÍŠU NA IMDB

• Réžia: Jan Komasa
  Scenár Mateusz Pacewicz
  Kamera: Piotr Sobociński Jr.
  Hudba: Evgueni Galperine, Sacha Galperine
  Strih: Przemysław Chruścielewski
  Hrajú: Bartosz Bielenia, Eliza Rycembel, Aleksandra Konieczna, Tomasz Ziętek, Leszek Lichota, Łukasz Simlat a ďalší