Hľadanie lásky v bláznivom svete. O ľudských bytostiach, ktoré jedného dňa odrazu zistili, že už nie sú tým, čím boli.
Predstavte si, že jedného dňa odrazu zistíte, že už nie ste tým, čím ste boli. To zažili aj ôsmi hrdinovia tohto filmu – medzi nimi študent matematiky, študentka estetiky, zdravotná sestra, ale aj komparzistka v Hollywoode či úspešný podnikateľ v potravinárstve –, ktorí boli dlho „normálni“. A jedného dňa odrazu zistili, že dianie v ich hlave ovláda niekto iný – akési alter ego. Samozrejme, hľadali pomoc u psychiatrov. Ich stav sa však ani po pobyte na psychiatrii často nezlepšil. A tak museli začať hľadať aj iné, alternatívne riešenia.
Vážne psychické problémy týmto ľuďom paradoxne v niečom pomohli. Vďaka zvýšenej citlivosti objavili skrytý svet, ktorý my „normálni“ nevnímame. A navyše v sebe objavili tvorivý talent, ktorý by v bežnom živote s najväčšou pravdepodobnosťou zostal utajený. Protagonisti filmu aj „vďaka“ psychickej chorobe dokázali vytvoriť zaujímavé výtvarné i literárne diela, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou filmu. A pomohli hlbšie nazrieť do tajomstiev ich duše.
Drsné a nežné životné príbehy hrdinov filmu stojí za to vidieť. Nikto totiž nevie, či náhodou jedného dňa neožije aj v ňom jeho tajomné alter ego.
Film Drsne a nežne nielen zaznamenáva príčiny vzniku psychických ochorení, ale je aj pohľadom a prienikom do vnútorného sveta psychicky chorých ľudí. Má prispieť k zmene väčšinového negatívneho a diskriminačného názoru na psychické choroby, ktoré sú často vnímané predovšetkým ako degradácia človeka.
Režisér o projekte:
Film sme od začiatku koncipovali tak, aby mal viac polôh a hlbší rozmer. Chceli sme, aby netradičným spôsobom provokoval k zamysleniu nad spôsobom dnešného konzumného života a hodnotami, ktoré vyznáva väčšina ľudí.
Uvedomoval som si, že realizácia tohto diela nebude jednoduchá. Film totiž nemal zachytávať príbehy zaujímavých, úspešných ľudí, ktorí sa ako účinkujúci radi postavia pred kameru, pretože je to pre nich dobrá reklama. Náš projekt bol úplným opakom, pretože naši filmoví „hrdinovia“ nielenže boli neznámi, ale dokonca nechceli, aby sa o nich nakrúcal film. Chápal som ich postoj, pretože išlo o normálnych zdravých ľudí, ktorí vážne psychicky ochoreli až v dospelosti. Choroba im totálne zmenila život a uvrhla ich do problémov, ktoré dovtedy nepoznali. Pochopiteľne, nechceli vážne problémy, s ktorými denne zápasili, predvádzať na verejnosti Okrem iného sa báli, že by to niekto mohol zneužiť na ich diskreditáciu či výsmech; v poslednom čase je totiž verejnosť značne bezohľadná a krutá.
Bol to teda vážny problém. Ak som chcel tieto bariéry prelomiť, musel som pomaly pracovať na tom, aby som si získal ich dôveru. Našťastie sa mi to po čase podarilo.
Keď som konečne mohol pred nich postaviť kameru, stal sa zázrak taký cenný pre režiséra dokumentárneho filmu. Títo ľudia odrazu prestali kameru vnímať. Bez zábran žili svoj vlastný život, akoby som tam nebol. Počas niekoľkých rokov, ktoré som s nimi strávil s kamerou, konali vždy spontánne – nič nehrali, nič nepredstierali. Absolútne otvorene riešili svoje psychické problémy a dokonca aj hlboké city a intímne vzťahy. Tak sa rôzne vyznania lásky, zrodené pred kamerou, stali leitmotívom filmu. Najcennejšie však bolo to, že hlboké city dali pozitívny náboj nielen nášmu filmu, ale hlavne ich životu.
Biografia režiséra:
Ľubomír Štecko (1945 Pribylina, Slovensko) – slovenský filmový režisér, scenárista, dokumentarista. V roku 1964 ukončil štúdium na SŠUP v Bratislave a v roku 1972 absolvoval štúdium odboru filmovej a televíznej kamery na pražskej FAMU. Po škole pracoval v Spravodajskom a Krátkom filme v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava spočiatku ako kameraman, neskôr ako režisér dokumentárnych filmov. Od začiatku 90. rokov pôsobil v Slovenskej televízii v rôznych funkciách, ako redaktor, dramaturg, producent, vedúci tvorivej skupiny, hlavný dramaturg skupiny. Jeho prevažne autorské dokumenty boli prezentovane na filmových festivaloch a prehliadkach doma aj v zahraničí (napr. Karlove Vary, Lipsko, Krakov, Nyon, Oberhausen). Typickým znakom autorovej tvorby je autentické stvárnenie ľudských osudov, v ktorých sa odrážajú typické protirečenia doby. Nezaujíma ho človek ako originálny bizarný solitér, ale ako bytosť vypovedajúca o svete, v ktorom žije, v širších súvislostiach. Po snímkach Stanislav Babinský – život je nekompromisný bumerang (1990) a Štvorec v kruhu alebo Život medzi únikmi a snami (2013) je film Drsne a nežne (2022) jeho tretím dlhometrážnym dokumentom, ktorý sa dostal do distribúcie.
Filmy – krátke a stredometrážne (výber): 1984: Skladnícky labyrint – Sonda č. 4/1984; 1985: Dialóg s časom – Sonda č. 8 1985 – Hlavná cena FČSF České Budějovice; 1985: Saso – Sonda 9 / 1985 – Hlavná cena FČSF Piešťany 1986; 1986: Jazda na špici – Hlavná cena FČSF Ústí nad Labem 1987; 1987: Najlepšie roky života majstra Luptáka – FČSF Brno 1988 – čestné uznanie; 1989: Sestrička – prémia Literárneho fondu; 1991: Telo; 1993: Dom Malinovských – Veľká cena Etnofilmu Čadca 1994 – Zlatý turoň; 1996: Život sestry Zdenky – časť z dokumentárneho cyklu Duchovný portrét; 2001: Motív tisícročí – časť z dokumentárneho cyklu Osobnosti duchovného života; 2002: Gan eden; dlhometrážne: 1990: Stanislav Babinský – Život je nekompromisný bumerang; 2013: Štvorec v kruhu alebo Život medzi únikmi a snami; 2022: Drsne a nežne
Tvorcovia:
Réžia: Ľubomír Štecko
Námet a scenár: Ľubomír Štecko
Kamera: Ľubomír Štecko
Hudba: Viola K. (Johann Sebastian Bach: 1. suita pre violončelo G dur), Richard Pták (gitarové improvizácie); Wolfgang Netzer (Abstract Images – Tones)
Strih: Ľubomír Štecko
Krajina pôvodu: Slovensko / Česko
Rok výroby: 2022
Minutáž: 80 min.