Cisárovná Sissi je módnou ikonou a stelesnením mladistvej krásy. Píše sa rok 1877 a blížia sa jej štyridsiate narodeniny, no ona, spútaná svojím postavením a nevyberavou kritikou okolia, nemá veľa dôvodov na oslavu. Chce si zachovať svoj mladistvý vzhľad, a tak si telo obopína čoraz tesnejším korzetom. Ale aký život by mohla žiť, keby sa oslobodila od konvencií a pedantnej malichernosti viedenského dvora? Režisérka Marie Kreutzer prichádza s nadčasovým príbehom o odvážnej žene a jej neutíchajúcej túžbe po slobode, na čele s Vicky Kriepsovou ako rebelujúcou panovníčkou, ktorá sa rozhodne vziať svoj osud do vlastných rúk.

PREČO TENTO FILM
Jedna z mojich spomienok na detstvo je pevne spojená s kultovou filmovou trilógiou o krásnej cisárovnej Sissi, ktorú stelesnila anjelská Roma Schneiderová. Behanie po horských lúkach, kŕmenie malého kolieska, krásne šaty, rozprávková láska, ale aj tragické osudy detí, pri ktorých sa moja mama nikdy nesklamala. A predovšetkým nadpozemská krása a štíhlosť. Korzet Márie Kreutzerovej sa však prelína s obdobím tejto svojhlavej ženy, ktorá namiesto toho, aby čelila pohľadom posudzujúcim jej vrásky, si radšej cez tvár prehodí plachtu alebo si za seba postaví slúžku, aby mohla v pokoji fajčiť vo svojej komnate. Vicky Kriepsová v úlohe Sissi si vás získa svojou odvahou, nepokojom, ale aj citlivosťou a jednoduchou túžbou po spokojnosti, ku ktorej jej má pomôcť práve pevne stiahnutý korzet. Neočakávajte historickú presnosť, ale jednu z možných verzií toho, ako sa mohlo žiť a prežiť na cárskom dvore. A možno nájdete aj zabudnutý mop.
Sabina Coufalová, Aerofilms
ROZHOVOR S MARI KREUTZER
„Jednoducho im zmizla pred očami.“ – Marie Kreutzer o korzete
Marie, ako (dúfam) všetci z vašej generácie, ste vyrastali s Romy Schneiderovou ako Sissi. Táto trilógia sa tu v Rakúsku stále vysiela každé Vianoce. Zobrazuje cisárovnú Alžbetu ako mladú poslušnú panovníčku v gýčovitom folklórnom prostredí. Na druhej strane, vaša Alžbeta má štyridsať rokov, takže podľa vtedajších noriem je to stará žena, ktorá bojuje so životom a hľadá cestu z jeho okov. Čo vás na tejto Elizabeth zaujalo a čo si myslíte o sérii filmov o Sissi?
Trilógiu o Sissi som vlastne prvýkrát videl až keď som začal robiť výskum pre Korzet. Ale aj vtedy boli samozrejme zobrazenia Sissi všade naokolo. Vo Viedni žijem od roku 1996 a jej tvár vidíte stokrát v každom obchode so suvenírmi. Sissi je určite jednou z hlavných turistických atrakcií Viedne. Projekt sa začal, keď sa ma Vicky Krieps pred rokmi opýtala, či by som s ňou niekedy nechcel nakrútiť film o Sissi. Keďže som si to spájal len so suvenírmi, povedal som: „Preboha, prečo?“ Ale niekde vo mne prebublala myšlienka a po chvíli som o nej začal čítať. K materiálu som pristupoval s úplne otvorenou mysľou, netušil som, či z neho niečo bude, chcel som len zistiť, či sa ma niečo dotkne a osloví ma. Rýchlo som zistil, že v tejto fáze svojho života sa Elizabeth začala na jednej strane búriť proti všetkým obradom a na druhej strane sa začala uzatvárať a izolovať. Bolo to obdobie, keď sa už nedokázala zaradiť do vopred určenej formy. Je tu ten pocit, že sa vždy snažíte naplniť svoje predsudky, pretože len tak získate uznanie a lásku – to mi prišlo nesmierne zaujímavé a zároveň univerzálne.
Vaša cisárovná Alžbeta žije v korzete sebazaprenia a spoločenskej cenzúry. Spočiatku sa stále snaží vyhovieť vlastným nárokom a zároveň uspokojiť očakávania verejnosti, že bude zodpovedať idealizovanému obrazu. Po desaťročia pomáhala posilňovať tento imidž svojím kultom krásy a ikonickým účesom s vrkočmi. Elizabeth však zostarla – a je unavená z toho, že sa musí prispôsobovať obrazu dokonalosti. Je to len Alžbetin problém, alebo je to trvalá situácia pre všetky ženy?
Keby to bol len jej problém, bolo by mi to jedno. Mnohé z očakávaní, s ktorými sa musela vyrovnať Alžbeta, sa na ženy kladú aj dnes. Krása ženy sa dodnes považuje za jej najdôležitejšiu a najcennejšiu vlastnosť. Napriek ženskému hnutiu a emancipácii to historický pokrok nezmenil. Staršie ženy alebo ženy s nadváhou sú stále považované za menejcenné. Atraktívna partnerka naďalej zvyšuje status muža. Jediný rozdiel medzi vtedy a teraz je ten, že ľudia o tom hovorili otvorene. V roku 2022 sa od žien očakáva, že budú robiť oveľa viac a splnia oveľa viac očakávaní, pričom zostanú krásne, štíhle a mladé. Od určitého veku nemôžu vyhrať, nech robia čokoľvek: keď na sebe „pracujú“, obviňujú ich z márnivosti, inak ľudia komentujú ich vrásky. Týka sa to najmä verejných žien, ako je Alžbeta, ale keďže majú určitú symbolickú funkciu, týka sa to nás všetkých.
Cisárovná Alžbeta, zmietaná zúfalstvom, sa čoraz viac utiahne do ústrania. Hovorí sa, že skutočná Alžbeta robila to isté: v neskorších rokoch sa na verejnosti objavovala so zahalenou tvárou, veľa cestovala a dokonca mala dvojníka, ktorý ju zastupoval pri oficiálnych príležitostiach, aby sa ich nemusela zúčastňovať sama. Ako dôležitá bola pre vás historická presnosť v Korzete?
Ako vždy bolo pre mňa dôležité poznať pravidlá, aby som ich mohol porušovať. Pri výskume som išiel naozaj do hĺbky, najmä pokiaľ ide o túto etapu Alžbetinho života, ale pri transformácii do filmového príbehu som si dovolil veľkú voľnosť, pokiaľ ide o obsah a formu. „Chyby“ v príbehu alebo zobrazení nie sú niečo, čo sme pri natáčaní prehliadli, ale vedomé umelecké rozhodnutia. Nikdy som nechcel natočiť čistý životopisný film. Napriek tomu to boli očividne fakty, ako napríklad to, že Alžbeta od určitého veku neukazuje svoju tvár, ktoré ma inšpirovali k zápletke a podnietili vznik príbehu. Je predsa fascinujúce uvedomiť si, že v podstate zmizla priamo pred ich očami.
ROZHOVOR S VICKY KRIEPS
Dávam jej šancu urobiť všetko, čo vtedy nemohla.“ – Vicky Krieps o cisárovnej Alžbete
Vicky Krieps, ako ste sa dostali k úlohe cisárovnej Alžbety?
Mariu Kreutzer som poznala, pretože som hrala hlavnú úlohu v jej filme It Got Us So Bad (Was Hat Uns Bloß So Ruiniert), ktorý sleduje mladú matku bojujúcu so svojou rodičovskou rolou. Po skončení fotografovania sme obaja vedeli, že chceme spolupracovať na ďalšom projekte. Krátko nato som sa Marie opýtala, čo si myslí o „Sissi“. Napadlo mi to preto, lebo keď som mala 15 rokov, videla som Romy Schneiderovú v tomto filme u susedov a zhodou okolností som v tom čase čítala životopis cisárovnej Alžbety. Ako mladé dievča som mala po prečítaní knihy v hlave veľa otázok. Prečo dala cisárovná Alžbeta postaviť posilňovacie stroje? Prečo si po 40. roku života odmietla dať namaľovať tvár? Povedal som to Marii a ona najprv mlčala. Ale potom sa stalo niečo úžasné, čo podľa mňa odráža jednu z najväčších predností žien: uvádzať myšlienky do života, nielen hovoriť a rozprávať. Jedného dňa, rok po našom rozhovore, som otvoril poštovú schránku a v nej bola obálka s hotovým scenárom. Bola tam len poznámka od Márie, niečo ako: „Pozrela som sa do archívu. Mal si pravdu.“ To bolo naozaj na úrovni.
A čo ste potom urobili?
Bez najmenšieho zaváhania som zareagoval: „Ideme do toho!“
Cisárovná Alžbeta jazdí na koni, vyniká v mnohých športoch, hovorí mnohými jazykmi a je anoreticky štíhla. Koľko času a energie vás stálo, aby ste sa stali týmto panovníkom?
Nikdy predtým som sa nemusel tak tvrdo pripravovať na úlohu. A ja som mala šťastie: na koni som už vedela jazdiť veľmi dobre, takže som nemusela začínať od nuly, len som sa musela naučiť jazdiť v dámskom sedle. Bez toho by som to za dva mesiace pravdepodobne nezvládol. Naučil som sa plávať v ľadovej vode Dunaja pri teplotách pod nulou, čo je dosť náročné. Ponoríte sa do ľadovej vody a vo vašom tele sa prebudí inštinkt prežitia: okamžite sa chcete dostať z vody. Potom však nastúpi vaša myseľ, ktorá musí získať prevahu a presvedčiť vás, že je všetko v poriadku. Okrem toho som sa musel naučiť šermovať a hovoriť po maďarsky. To bola veľká výzva, pretože je to jazyk, v ktorom si nemôžete osvojiť žiadnu známu fonetiku. Marie odo mňa rozhodne nežiadala, aby som kvôli úlohe schudol, ale samozrejme, že som počas celého tréningu schudol niekoľko kíl. Spätne si uvedomujem, že nosenie korzetu mi pomohlo. Nosenie korzetu bolo aj tak nezabudnuteľným zážitkom. Nešlo len o to, že som do seba v korzete dokázala dostať tekutiny ako polievky alebo smoothies, ale tesný strih mal obrovský vplyv aj na moje emócie. Uvedomiť si, aký vplyv muselo mať nosenie korzetov na vtedajšie ženy, bol skutočne fascinujúci fyzický zážitok.
Aké bolo byť ženou v Európe 19. storočia?
Keď som sa pripravoval na túto úlohu, našiel som niekoľko kníh a časopisov z tohto obdobia. Vysvetľovali, ako sa majú ženy správať, obliekať a hovoriť. Najmä konvencie manželského „biznisu“ kládli na ženy extrémne nároky. Keď sa stalo, že sa muž oženil pod svoju úroveň, napríklad keď sa šľachtic oženil s nešľachtičnou ženou, nech to bolo akokoľvek nezvyčajné, žena okamžite dostala šľachtický titul. Inak to bolo presne naopak. Ak sa šľachtičná vydala za nešľachtica, musela zaplatiť vysokú sumu, aby sa vyhla spoločenskému úpadku. A rovnako ako dnes sa od ženy očakávalo, že bude najkrajšia, najinteligentnejšia, skrátka najlepšia. Samozrejme, v tomto konkurenčnom prostredí nebolo víťazov. Okrem toho, ako ženy starli, ich vplyv postupne slabol. Okolo 40. roku života sa vtedajšie ženy stali prakticky neviditeľnými. Alžbetin ústup bol tiež zúfalým pokusom o sebapropagáciu.
V Korzete je Elizabeth premožená osudom. Všetko, čím sa snaží rozptýliť, sa zdá byť márne, až nakoniec dôjde k tragickému koncu. Mohla sa vôbec zachrániť?
Zdá sa mi, že Alžbeta po celý život trpela určitou melanchóliou, čo bolo v tom čase bežné. Depresívne sklony sú zdokumentované aj v jej rodine. Elizabeth fascinovala poézia, básne Heinricha Heineho. Okrem toho sa v tom čase narkotiká považovali za liek. Kokaín a heroín prenikajú hlboko do mozgu a menia ľudské vnímanie. Nikdy by sme nemali zabúdať, že keď
keď myslíme na Alžbetu. A potom je tu, samozrejme, tesný korzet, pocit, že sa prakticky stále dusíte, že nemôžete dýchať. Okrem toho bola neustále vystavená pomalému mučeniu v podobe diét a vytrvalostných športov. To ju, samozrejme, nútilo, aby sa aspoň nejako dostala do kontaktu sama so sebou, ale to všetko malo za následok, že cesta, ktorou sa mohla vydať, sa stále zužovala a pravdepodobnosť, že nájde nejaké východisko, sa znižovala. Ako herečka som si to všetko uvedomovala a postupne som začala súcitiť s obmedzeniami, ktorým musela moja postava čeliť, takže som sa veľmi snažila dať jej aspoň trochu hereckej slobody. Počas natáčania som si často hovoril: „Dávam jej šancu urobiť všetko, čo vtedy nemohla. Fajčiť, poslať niekoho do pekla, ostrihať jej vlasy.“ Ako herečka mám rada konfrontácie a prekvapenia. Preto som často robil hlúposti mimo plánu. Bol to môj spôsob experimentovania. Dôležitá bola pre mňa otázka: „Aké by to bolo, keby sme sa všetci prestali pretvarovať?“
O MARII KREUTZER
Marie Kreutzer, rodáčka zo Štajerska, je jednou z najvýznamnejších a najuznávanejších rakúskych filmových tvorkýň. Po absolvovaní alternatívnej umeleckej školy AHS Modellschule začala študovať na Filmovej akadémii vo Viedni scenáristiku a dramaturgiu u Waltera Wippersberga, ktorú absolvovala s vyznamenaním. Potom pracovala ako hlavná scenáristka v mnohých filmových a televíznych produkciách a natočila niekoľko ocenených krátkych hraných filmov, ktoré boli uvedené na mnohých festivaloch.
Jej prvý celovečerný film Bez otca (Die Vaterlosen, 2011) bol uvedený a ocenený na mnohých festivaloch vrátane Berlinale Panorama Special v roku 2011. Okrem toho bola nominovaná
Cenu Thomasa Plucha za scenár a Rakúsku filmovú cenu. Nasledovali celovečerné filmy Gruber Geht (2015), To nás dostalo (Was Hat Uns Bloß So Ruiniert, 2016)
a televízny film Die Notlüge (2017), ktoré boli tiež premietané a ocenené na festivaloch. Jej filmy Gruber Geht a Der Boden Unter den Füßen (Pôda pod nohami) zaznamenali obrovský divácky úspech a sú už klasikou súčasnej rakúskej kinematografie. S filmom Zem pod nohami sa jej v roku 2019 konečne podarilo upútať medzinárodnú pozornosť: strhujúca feministická psychodráma s Valerie Pachner, Piou Hierzegger a Mavie Hörbiger bola uvedená v súťaži na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne, získala fantastické recenzie po celom svete a získala niekoľko ocenení. Okrem práce režisérky pôsobila aj ako lektorka na Viedenskej filmovej akadémii a ako scenáristka a dramaturgička. Marie Kreutzer je od roku 2007 členkou predstavenstva Drehbuchverband und Drehbuchforum Austria a od roku 2017 členkou dozornej rady Rakúskeho filmového inštitútu.
Z MEDZINÁRODNÝCH RECENZIÍ
„V rukách Vicky Kriepsovej a rakúskej režisérky Marie Kreutzerovej je cisárovná Alžbeta neúctivou, často nedospelou a mimoriadne roztomilou prvou dámou s neukojiteľnou túžbou určovať svoju vlastnú budúcnosť. – IndieWire
„Bohato vyzdobené a kostýmované a bezostyšne anachronické s použitím popových piesní 21. storočia, vulgárnych výrazov a hrubých gest.“ – Hollywood Reporter
„Prísny vo svojich zámeroch, búrlivý vo svojom prevedení.“ – Deadline

Rakúsko, Luxembursko, Nemecko, Francúzsko, 2022, 113 min
Réžia: Marie Kreutzer
Scenár: Marie Kreutzer
Kamera: Judith Kaufmann
Strih: Ulrike Kofler
Hrajú: Vicky Krieps, Colin Morgan, Finnegan Oldfield, Tamás Lengyel, Alma Hasun, Raphael von Barge