Bravúrna tragikomédia rozpráva príbeh ambiciózneho režiséra, ktorý práve dokončil film o ľuďoch z domova dôchodcov. Napriek všetkým nádejám ide o úplný kasový prepadák. Sklamaný autor sám poznamenáva, že jeho cieľová skupina je buď mŕtva alebo už nevládze dôjsť do kina. Kritika však snímku prijíma dobre a dokonca získava nomináciu na Oscara, čo by režiséra mohlo zachrániť pred bankrotom. Náhle si však všíma zvláštne chovanie svojej šarmantnej osemdesiatročnej matky. Gogo začína zabúdať. Po sérii nehôd sa so sestrami rozhodnú poslať Gogo do domova dôchodcov. Podobne, ako postavy zo synovho filmu Deti prírody sa mama Gogo snaží utiecť na slobodu.

Fridrikssonova veľká filmová pocta matke je odvážnym a  úprimným autoportrétom, no zároveň aj satirou filmového priemyslu a islandskej spoločnosti.
„Mama Gogo potvrdzuje vitalitu súčasnej islandskej kinematografie. Kombinácia šoubiznisu, satiry a prenikavej drámy robí z Mama Gogo úžasne originálny film, ktorý navnadí divákov, aby sa odvážili pozrieť si ho aj napriek nie práve najveselšej téme… Dve hlavné postavy sú pre film kľúčové. Herecká veteránka Kjeldová je neuveriteľne expresívna v oboch polohách – v komickej i v tragickej (…) Ďalším prínosom filmu je úžasná kamera Ariho Kristinssona.
Stephen Farber – The Hollywood Reporter
„Fridriksson tentokrát natočil zvláštní film o filmu, kombinovaný s poctou své vlastní matce, s níž tento příběh tak nějak prožil. Je to režisér, který zřejmě nikdy nebude natěšeně pádlovat v mainstreamu (a to je dobře!) a bude točit filmy artové a festivalové, jejichž děj se obtížně vypráví a na jejichž prožitek se nezapomíná. Nic převratného se v těchto severských minibaladách neodehrává – někdo přijde, jiný odejde, někdo zemře, druhý přežije, začne sněžit, rackové plachtí pod olověným nebem, po temném útesu ztéká pěna přílivové vlny – a jedna elegantní stará dáma se pachtí s kufrem sněhovou vichřicí. Tak je to jednoduché, přímočaré a oslovující, budete-li chtít naslouchat. Budete-li ochotni otevřít se dotekům, které mohou být stejně drsné jako laskavé, stejně mrazivé jako konejšivé.“
Michal Šobr, www.ceskatelevize.cz
FRIDRIK THOR FRIDRIKSON
začal svoju filmársku kariéru na začiatku 80. rokov experimentálnymi filmami a dokumentmi. V roku 1990 založil Icelandic Film Corporation, ktorá sa postupne stala najvýznamnejšou filmovou produkčnou spoločnosťou na Islande. Jeho medzinárodná reputácia viedla k založeniu koprodukčných partnerských spoločností, medzi ktorými je napríklad aj Zentropa Larsa von Triera, či Amercian Zoetrope Francisa Forda Coppolu. Fridriksson aj vo svojej najnovšej snímke využíva svoj typický filmový humor a mimoriadne pôsobivý vizuálny štýl, vysmieva sa nie len sám sebe ale i svojmu na Oscara nominovanému filmu Deti prírody z roku 1991. V roku 2011 mu bol udelená cena českej filmovej kritiky Kristián za prínos svetovej kinematografii. Prevzal si ju počas otváracieho ceremoniálu MFF Praha – Febiofest

O filme

• Réžia: Fridrich Thór Fridriksson
• Scenár: Fridrich Thór Fridriksson
• Kamera: Ari Kristinsson
• Strih: Andres Refn, Sigvaldi J. Kárason, Tomáš Potočný
• Hudba: Hilmar Orn Hilmarsson
• Hrajú: Kristbjörg Kjeld Hilmir Snar Gudnason Gunnar Eyjólfsson Margrét Vilhhjálmsdottir a ďalší.)

Ocenenia

Edda Awards 2010 – Island: herečka roka, najlepšia hudba, najlešia výprava, MFF Trója 2011 – Cena divákov