MOJA AFGANSKA RODINA ( Moje slunce Mad )

Vstup VOĽNÝ – iba na preukaz ASFK 2022.

Príbeh mladej Češky, ktorá sa zamiluje do Afganca Nazira a rozhodne sa s ním odísť do jeho rodnej zeme. Netuší, aký život ju čaká v Afganistane, ani do akej rodiny vstupuje. Cena poroty na prestížnom MFF animovaných filmov Annecy.

Moja afganská rodina rozpráva príbeh Heleny, ktorá opúšťa všedný život v Prahe, aby sa v Kábule vydala za svojho milovaného spolužiaka Nazira. Pod menom Herra začína v exotickom prostredí novú životnú etapu. K vysnívanej budúcnosti ale nevedie jednoduchá cesta. Nie všetci majú také veľké srdce ako Nazir a toľko zmyslu pre humor ako hlava rodiny, pokrokový a vrúcny deduško.
Herra hľadá v novom svete svoje miesto, keď do jej života nečakane vstúpi citlivý chlapec Mad pochádzajúci z ďalekých hôr. Ukazuje sa, že šťastie si človeka môže nájsť v situáciách, kde by ho najmenej čakal. Film režisérky Michaely Pavlátovej vznikol na motívy knihy Frišta novinárky Petry Procházkovej a je jej celovečerným animovaným debutom.
Je posolstvom o dôležitosti vzájomného rešpektu a porozumenia.
Biografia režiséra:
Michaela Pavlátová (1961, Praha, Československo) – po absolvovaní Strednej odbornej výtvarnej školy v Prahe pracovala rok ako fázovačka v štúdiu Bratři v triku. V roku 1987 absolvovala štúdium na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v ateliéri filmovej a televíznej grafiky u docenta Miloslava Jágra filmom Etuda z alba. Okrem filmovej tvorby sa venuje i voľnej grafike a ilustrácii. Vo svojich filmoch sa často zaoberá partnerskými vzťahmi. Jej animované filmy získali celý rad prestížnych medzinárodných ocenení vrátane Zlatého medveďa z Berlinale (1995, Repete) a nominácie na Oscara (1991, Reči, reči, reči). Už vo svojich animovaných filmoch občas kombinovala animáciu s dokumentom, archívnymi zábermi a hranými sekvenciami. V roku 2000 debutovala ako režisérka hraného filmu poviedkou z filmu Praha očima…, po ktorej nasledoval jej celovečerný debut Neverné hry (2003), psychologický príbeh o hľadaní vzájomnej partnerskej harmónie. Film získal Zvláštne uznanie na MFF San Sebastian. Na MFF Karlove Vary 2008 mal premiéru jej druhý hraný film Děti noci – intímny príbeh dievčaťa, ktoré uviazlo medzi detstvom a dospelosťou. Marta Issová a Jiří Mádl si odniesli z festivalu ceny za herecké výkony. V roku 2012 dokončila krátky animovaný film Tramvaj, ktorý mal premiéru na filmovom festivale v Cannes a získal Annecy Cristal. Svetová premiéra jej najnovšieho filmu Moja afganská rodina sa uskutočnila v júni 2021 na 60. Medzinárodnom filmovom festivale animovaných filmov vo francúzskom Annecy.
Popri práci pre film Michaela robila animácie pre divadelné predstavenia v LaFabrika Praha – Krasavice interkontinentalni (2013 – hrajú Martha Issova a Anna Polivkova) a Mario a kouzelník (2014, r. Peter Butko).
Michaela vyučuje animáciu v Prahe (FAMU – od roku 2015 vedúca katedry animácie), vyučovala aj na VŠUP v Prahe a v zahraničí – v San Franciscu (Vysoká škola výtvarných umení, počítačové umenie) a na Harvardskej univerzite.
Pavlátová stvárnila i vedľajšie úlohy v niekoľkých hraných filmoch – napríklad Knoflíkáři (1997), Praha očami… (2000), Musím tě svést (2002), či Fair Flay (2014).
Filmy (ako režisérka) – 1987: Etuda z alba – KF anim.; 1989: Křížovka – KF anim.; 1991: Řeči, řeči, řeči – KF anim.; 1992: Uncles and Aunts (Ujovia a tety) – KF anim.; 1995: Repete – KF anim.; 1995: That Could Be Me (TV – Vizitka – TV, spol. réžia Pavel Koutecký) – KF anim.; 1998: …až na věky (spoluréžia Pavel Koutecký) – KF anim.; 2000: poviedka Absolutní láska z filmu Praha očami…. (Praha očima…, režiséri ďalších poviedok – Vladimír Michálek, Martin Šulík, Artemio Benki); 2001: O babičce – SMF anim.; Graveyard (Cintorín) – KF anim., 13X 30 sekúnd pre internet; 2002: Taily Tales – KF anim.; 2003: Neverné hry (Nevěrné hry) – celovečerný hraný film; 2005: Dopisy z Česka (spoluréžia Pavel Koutecký, Jiří Barta) – KF anim.; 2003/2006: Laila – KF anim.; 2006: Karneval zvířat – KF anim.; 2008: Děti noci – celovečerný hraný film; 2010: Cirkus Kaktus – KF anim.; Telefono – KF anim.; 2012: Tramvaj – KF anim.; 2014: Mario a kouzelník – KF anim.; 2021: Moja afganská rodina (Moje slunce Mad) – celovečerný animovaný film.
Vybrané ocenenia:
2021: Cena poroty – 60. Medzinárodný filmový festival animovaných filmov Annecy 2021, Annecy (Francúzsko)

MOJA AFGANSKA RODINA ( Moje slunce Mad )

Réžia a výtvarník: Michaela Pavlátová
Scenár: Ivan Arsenjev
Spolupráca na scenári: Yaël Giovanna Lévy
Námet: Petra Procházková – novela Frišta (Lidové noviny, 2004)
Hudba: Evgueni Galperine, Sacha Galperine
Strih: Evženie Brabcová
V českom znení: Zuzana Stivínová (Helena/Herra), Hynek Čermák (Nazir), Andy Patejdl (Mad), Jana Plodková (Frišta), Ivan Trojan (Kaiz), Berenika Kohoutová (Rošangel), Eliška Balzerová (matka), Miroslav Krobot (deduško) a ďalší

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hlasov 2

Zatiaľ žiadne hlasy. Buď prvý.