Film režiséra Joachima Triera balansujúci na pomedzí komédie a drámy rozpráva vtipne, pravdivo a s citom o vzťahoch a živote v dobe, keď môžeme mať takmer nekonečné možnosti, a napriek tomu si pripadať ako najhorší človek na svete.

Čoskoro tridsaťročná Julie stále hľadá svoje miesto vo svete a experimentuje, zatiaľ čo jej starší priateľ Aksel by sa rád usadil a začal novú životnú etapu. Veci sa skomplikujú, keď zvedavá Julie prenikne na večierok, na ktorom stretne mladého a očarujúceho Eivinda. Film na pomedzí komédie a drámy rozpráva vtipne, pravdivo a s citom o vzťahoch a živote v dobe, keď môžeme mať takmer nekonečné možnosti, a napriek tomu si pripadať ako najhorší človek na svete. Za hlavnú úlohu v diváckom hite vlaňajšieho festivalu v Cannes si Renate Reinsve odniesla cenu pre najlepšiu herečku a film je nominovaný na Oscara za najlepší pôvodný scenár a v kategórii najlepší medzinárodný celovečerný film.
Biografia režiséra
Joachim Trier (1974, Kodaň, Dánsko) je medzinárodne úspešný režisér a scenárista. Absolvoval Národnú filmovú a televíznu školu v Spojenom kráľovstve (2000). Renomé si získal už ako režisér krátkych filmov. Tri z nich – Pietà (2000), Still (2000) a Procter (2002) – boli uvedené na viac než tridsiatich medzinárodných filmových festivaloch a získali celý rad ocenení. Kritikmi uznávaný je už jeho dlhometrážny debut Repríza (2006), rovnako ako následné Oslo, 31. august (2011). Oba napísal spolu s Eskilom Vogtom a premietali ich na niekoľkých medzinárodných festivaloch, okrem iného v Cannes, Sundance, Toronte, Karlových Varoch, Göteborgu, Miláne a Istanbule, a získali tam tiež mnoho ocenení; Oslo, 31. august v roku 2011 vybrali do súťaže Un Certain Regard na filmovom festivale v Cannes a v roku 2013 bol nominovaný na cenu César ako najlepší zahraničný film. Repríza získala v roku 2007 ocenenie Amanda (najprestížnejšia nórska filmová cena) ako najlepší film, najlepšia réžia a najlepší scenár. V roku 2006 sa snímka stala nórskym kandidátom na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film. Ako „vynikajúci prirodzený talent“ zaradili v roku 2013 New York Times Triera medzi 20 výrazných režisérov súčasnosti. S rodinnou drámou Hlasnejší ako bomby (2015) vstúpil na pole anglicky hovorených filmov a prvýkrát sa objavil v hlavnej súťaži na festivale v Cannes. Celý rad ocenení získal aj jeho štvrtý film Thelma (2017). V roku 2018 nakrútil spoločne s bratom Emilom Trierom dokumentárny film Den andre Munch (Iný Munch), ktorý mal medzinárodnú premiéru v Lincolnovom centre v New Yorku. Najhorší človek na svete (2021) je jeho piatym celovečerným filmom a zároveň piatou spoluprácou so scenáristom Eskilom Vogtom.
Filmy
2000: Pietà – krátkometrážny; 2001: Still – krátkometrážny; 2002: Procter – krátkometrážny; 2006: Repríza (Reprise); 2011: Oslo, 31. augusta (Oslo, 31. august); 2015: Hlasnejší ako bomby (Louder Than Bombs); 2017: Thelma; 2018: Den andre Munch (spoluréžia Emil Trier) – dokumentárny; 2021: Najhorší človek na svete (Verdens verste menneske).
Vybrané ocenenia
2021: MFF Cannes – najlepšia herečka (Renate Reinsve); MFF Chicago – Strieborný Hugo za najlepšiu kameru (Kasper Tuxen); Európske filmové ceny – nominácie v kategóriách európska herečka (Renate Reinsve) a najlepší európsky scenár (Joachim Trier, Eskil Vogt); MFF Valladolid – Cena FIPRESCI a Cena mladej poroty; 2022: BAFTA – nominácie v kategóriách najlepší cudzojazyčný film a najlepšia herečka v hlavnej úlohe (Renate Reinsve); César – nominácie v kategóriách najlepší zahraničný film; Oscar – nominácie v kategóriách najlepší pôvodný scenár a najlepší medzinárodný celovečerný film.
Z rozhovoru s Joachimom Trierom
Ako vznikol tento film?
Môj predchádzajúci film Thelma bol žánrový film, bolo v ňom viac napätia a nadprirodzena a postavy v ňom nesúviseli až tak s mojím vlastným životom. Po tomto filme som cítil, že sa chcem vrátiť k základom, hovoriť o myšlienkach, postavách, scénach a druhu kinematografie, s ktorými som začínal. Začalo sa to skoro ako terapia: o čom chcem práve teraz vo svojom živote hovoriť? Mám už vyše štyridsať, priatelia okolo mňa prechádzajú rôznymi typmi vzťahov a ja som chcel hovoriť o láske a o hľadaní kompromisu medzi tým, aké si predstavujeme svoje životy, že budú, a tým, akými nakoniec v skutočnosti sú. Postupne prichádzala postava Julie: spontánna žena, ktorá hľadá a verí, že môže zmeniť svoju identitu, a potom zrazu musí čeliť obmedzeniam, ktoré prináša čas i ona sama. V živote nie je nekonečné množstvo možností, ale cítim s jej túžbou.
Vyjadruje Julie niečo o láske a vzťahoch v dnešnej dobe internetu, sociálnych médií a zoznamovacích aplikácií? Sú hlboké a dlhodobé milostné príbehy ťažšie než pred tridsiatimi či päťdesiatimi rokmi?
Je to zložitá doba na hľadanie dlhodobých partnerov. Ale sčasti je to pozitívne, pretože je to aj určitý druh slobody. Dnes sa ženy nemusia vydávať a rodiť deti v určitom veku. Na druhej strane všetci cítime obrovský tlak na to, aby sme v láske uspeli. Je to ošemetné. Ale keď si prečítate romány Henryho Jamesa z 80. rokov 19. storočia alebo sa pozriete na filmy Antonioniho či Bergmana z 60. rokov, uvidíte, že i v minulosti ľudia bojovali s otázkami lásky a vzťahov .

Originálny názov: Verdens verste menneske
Réžia: Joachim Trier
Scenár: Joachim Trier, Eskil Vogt
Kamera: Kasper Tuxen
Strih: Olivier Bugge Coutté
Hudba: Ola Fløttum
Hrajú: Renate Reinsve (Julie), Anders Danielsen Lie (Aksel), Herbert Nordrum (Eivind), Hans Olav Brenner (Ole Magnus), Helene Bjørneby (Karianne), Vidar Sandem (Per Harald) a ďalší.