Nový dvor Brhlovce o 20:00 hod.

Vstupné DOBROVOLNÉ!

Jedno z najväčších diel slovenskej kinematografie bolo šestnásť rokov zatracované na základe pochybných ideových a estetických kritérií „normalizátorov“. Nevšedný dokument citlivo a s pochopením kreslí podoby starých dedinčanov, žijúcich zdanlivo na okraji spoločnosti, v podmienkach hraničiacich s biedou, ale vo vlastnom svojbytnom svete. V diele inšpirovanom piatimi fotografickými cyklami Martina Martinčeka, ktorého galériu portrétov rozširuje o ïalšie postavy, sa prelínajú fotografie s výtvarne invenčnými dokumentárnymi zábermi, synchrónmi a komentárom.

Zobrazením civilizačne nedeformovaných individualít sa Hanák snaží hľadať odpovede na primárne otázky ľudskej existencie (ich sociálna neetablovanosť je jedným zo zdrojov zachovania si harmónie vnútorného sveta, slobody a orientácie na podstatu bytia). Zdanlivá bizarnosť skrýva často tragický osud, zápas s biedou, sebectvom, chorobou, neláskou, starobou, pričom si zachovávajú schopnosť ruvať sa so svetom i sami so sebou, intenzívne prežívať vlastnú existenciu.V nevšednom dokumente autor citlivo a s pochopením kreslí podoby starých dedinčanov, žijúcich zdanlivo na okraji spoločnosti, v podmienkach hraničiacich s biedou, ale vo vlastnom svojbytnom svete – ich sociálna neetablovanosť je jedným zo zdrojov zachovania si harmónie vnútorného univerza, slobody a orientácie na hlavné veci bytia. „Obrazy starého sveta, to sú etudy o ľuïoch, ktorí ma zaujali svojou vnútornou krásou, múdrosťou a slobodou, čistým a rýdzim vzťahom k základným otázkam života. Sú to vlastne variácie na jednu tému: na tému človeka, stotožneného so svojím osudom, ktorý sa nevzdialil sám sebe“ (Hanák). V diele inšpirovanom piatimi z mimoriadne pôsobivých fotografických cyklov Martina Martinčeka, ktorého galéria portrétov je rozšírená o ïalšie postavy, sa prelínajú fotografie s výtvarne invenčnými dokumentárnymi zábermi, synchrónmi a komentárom. Autenticite je podriadené prelínanie dokumentárnej, inscenačnej a reportážnej metódy stvárnenia. Do filmu je vkomponovaná anketa s otázkou: čo má v živote cenu? Snáï najpôsobivejšími odpoveïami je mlčanie, s kamerou upnutou na starú tvár – neschopnosť prostého človeka odpovedať na „hlbokomyseľnú“ otázku, ale ako dominantnú počujeme odpoveï: „No človek predsa.“ Zobrazením civilizačne nedeformovaných individualít, ktorých zdanlivá bizarnosť skrýva často tragický osud, zápas s biedou, sebectvom, chorobou, neláskou, starobou, pričom si zachovávajú schopnosť ruvať sa so svetom i sami so sebou a intenzívne prežívať vlastnú existenciu, sa dielo monumentálne približuje vnútornému svetu Človeka. Väčšina postáv predstupuje pred kameru v sprievode Händlovej hudby, pôsobivá je aj hudba J. Malovca (elektroakustický skladateľ Novej hudby) a V. Hálka (skladby podľa melódie ľudskej reči). Jedno z najväčších diel slovenskej kinematografie, ktoré popri odkrývaní hodnoty a zmyslu ľudskej existencie je aj významným príspevkom k hľadaniu identity národa, bolo divákom 16 rokov zneprístupnené na základe pochybných ideových a estetických kritérií „normalizátorov“ (odsúdené za „estetiku škaredosti“ dnes divákov napåňa nezvyčajným katarzným blahom).

Režisér

• FP 1972/32 + 1990/6/2
• Macek, Václav: Dušan Hanák (ČFÚ 1991), s. 14-20
• Obuch, Andrej: Obrazy starého sveta – Dialóg 1990/1, s. 8
• Mikolaj, Dušan: Obrazy z nášho života – Dotyky 1989/1, s. 46
• Fryš, Miloš: In Dny radosti Pražského filmového klubu – Informace RČsFK 1988/2, s. 41-42
• Film a divadlo 1972/5, s. 14
• Fraňo, A. J.: Obrazy starého sveta alebo Návraty k prameňom – Film a divadlo 1972/8, s. 16-17
• Hradiská, Nina: Vernosť tomu, čo príde – Film a divadlo 1972/20, s. 18-21
• J. B.: Hanákov pokus – Film a divadlo 1972/22, s. 13
• Fraňo, A. J.: Obrazy starého sveta – Práca 29. 4. 1972, s. 6
• Fraňo, A. J.: Sonda do hlbín ľudskej duše – Smena 5. 5. 1972, s. 4
• Kino 1972/21, s. 6
• Encyklopédia filmu (Obzor 1993), s. 599
• Jaroš, Jan: O životní moudrosti venkovanu – Zemědělské noviny 7. 4. 1990, s. 11
• Katalóg XXVII. MFF Karlovy Vary: Spřízněni volbou – s. 19-20
• Macek, Václav: Dušan Hanák (FOTOFO, SFÚ, Filmová a televízna fakulta VŠMU, Bratislava 1996)
• Macek, Václav: Blahoslavení chudobní duchom? – Dialóg 1990/4, s. 5
• Hanák, Dušan: Ako vznikali obrazy (starého sveta) – Literárny týždenník 1993/33, s. 14-15.

Ocenenia

• Grand Prix – Zlatý sestercius, Cena publika, Cena poroty mladých a Cena ekumenickej poroty na 20. MFF dok. filmov v švajčiarskom Nyone 1988
• Cena Asociácie filmových kritikov v Los Angeles za najlepší dok. film 1990
• Veľká cena na V. Etnofilme Čadca 1988
• Cena FICC, Cena FIPRESCI a Cena umeleckého zväzu na Medzinárodnom týždni dokumentárnych a krátkych filmov v Lipsku 1988
• Hlavná cena na 4. MF dok. filmov v Mníchove 1989
• Dušan Hanák dostal Hlavnú cenu a Zlatý klinec v kategórii trezorových filmov (za filmy Ja milujem, ty miluješ, Obrazy Starého sveta, 322) a Zvláštnu cenu za povznesenie dokumentárneho filmu na výsostne umeleckú reflexiu ľudského osudu vo filme Obrazy starého sveta na Dňoch českého a slovenského filmu v Bratislave 1990
• Európska filmová cena – Čestné uznanie za dokument v Paríži 1990
• Cena Paľa Bielika za rok 1988 za réžiu (1989)
• 1. miesto v ankete desiatich kritikov „Desať naj“ vyhlásenej Literárnym týždenníkom v roku 1988
• nominácia na Oscara v kategórii dokumentárny film 1991.

O filme

• Réžia: Dušan Hanák
• Scenár:
• Kamera:
• Strih:
• Hudba:
• Hrajú:

Ocenenia