Nevinná Bess je ochotná svojmu ochrnutému mužovi splniť každé želanie. Emocionálne pôsobivá, seversky ponurá a expresívne nakrútená úvaha o hraniciach dobra a zla.
Film, ktorý preslávil Emily Watson, získal Veľkú cenu poroty na MFF v Cannes a vyše 40 ďalších ocenení.
Príbeh o sile a moci lásky sa odohráva v zapadnutej dedinke v severnom Škótsku v 70. rokoch. Hlboko veriaca protestantská dievčina, mladučká a naivná Bess, sa vydá za svetaskúseného ťažiara Jana, ktorý pracuje na naftárskej plošine v Severnom mori. Jana veľmi priťahuje nevinnosť a čistota dievčaťa, ktoré sa pravidelne rozpráva s Bohom. Čoskoro po svadbe ale muž utrpí pri explózii úraz a ochrnie na celom tele. Bess sa obviňuje, pretože sa predtým vrúcne modlila k Bohu, aby jej ho vrátil domov.
Jan neznesie pomyslenie, že sa už nikdy nebude môcť milovať, a presvedčí Bess, aby spala s inými mužmi. Jej mimomanželské sexuálne aktivity, doma podrobne líčené, mu snáď prinesú úľavu a vyslobodenie. Zálety ale majú tragické následky.
Prvý diel Trierovej „trilógie zlatého srdca,“ mystický príbeh o sile viery, miere sebaobetovania a pute lásky, získal na MFF Cannes 1996 Grand Prix a preslávil britskú herečku Emily Watson, ktorá za rolu Bess získala nomináciu na Oscara.
Vybrané ocenenia:
1996: Veľká cena poroty – MFF v Cannes; Felix za najlepší európsky film roku a najlepší herecký výkon v hlavnej ženskej role (Emily Watson) a Cena FIPRESCI; nominácia na Oscara pre Emily Watson v kategórii najlepší herecký výkon v hlavnej ženskej úlohe; 1997: nominácie v kategóriách najlepší hraný film – dráma a najlepšia herečka v hranom filme – dráme (Emily Watson) – Zlatý glóbus; César za najlepší zahraničný film roku; Najlepší film – MFF Sarajevo 1996; 2. cena na MFF v Toronte; Cena divákov – MFF Vancouver 1996; Najlepší dánsky film, najlepšia herečka v hlavnej úlohe (Emily Watson), najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe (Katrin Cartlidge), najlepšia kamera, najlepší strih, najlepšie masky, najlepšia výprava, najlepší scenár, najlepší zvuk (Per Streit) – Dánske filmové ceny Robert; 1998: Český lev pre najlepší zahraničný film uvedený v ČR v roku 1997.
O filme:
Manželstvo ústrednej dvojice je spútané pradivom racionálne nedefinovateľných väzieb a nie je ohraničené jeho pozemským trvaním. Osobitý pohľad s citlivou osciláciou medzi sexom a náboženstvom, hriechom a zodpovednosťou podporujú vypäté herecké výkony a nepokojná, akoby roztržitá kamera Nemca Robbyho Müllera (okrem iných spolupracovníka Wima Wendersa a Jima Jarmuscha). Pozoruhodné dielo zrejme najoriginálnejšieho európskeho filmára súčasnosti (majstra filmového svetla s neobyčajne jasnou víziou, dokonalým ovládaním remesla a schopnosťou takmer hypnoticky uchvátiť diváka) vzniklo aj zásluhou 20 sponzorov so 40 miliónmi frankov ako transpozícia látky z kresťanských mučeníckych legiend do modernej doby. Vyžaruje z neho ohromná citovosť, vypätá vášnivosť a spasiteľská láska, hraničiaca so sebaponižujúcou pokorou. Hlavným efektom jednoduchého príbehu je nepretržité vedomie osudu, nenápadne, ale stále silnejšie podsúvané žasnúcemu divákovi. Prirodzené a až desivo ľudské milostné scény sú surové a obnažené ako divoký prímorský kraj, v ktorom sa odohrávajú.
Peter Ulman: Prelomiť vlny – IN: Sprievodca klubovým filmom (ASFK v spolupráci so SFÚ, 2001) s. 127 – 128 (úryvok z pôvodnej neskrátenej verzie)
Biografia režiséra:
Lars von Trier (30. 4. 1956, Kodaň, Dánsko) –– v roku 1983 absolvoval Dánsku filmovú školu. Jeho celovečerný filmový debut Prvok zločinu bol ocenený na MFF v Cannes a v Chicagu. Z deviatich von Trierových filmov vybraných do súťaže v Cannes boli štyri ocenené hlavnými cenami – Forbrydelsens element (Prvok zločinu, 1984 – Cena najvyššej technickej komisie), Európa (Europa, 1991 – Cena najvyššej technickej komisie, Najlepší umelecký prínos/Lars von Trier, Cena poroty), Prelomiť vlny (Breaking the Waves, 1996 – Veľká cena poroty), Tanečnica v tme (Dancer in the Dark, 2000 – Zlatá palma), pričom za posledný z nich získala navyše Björk Cenu pre najlepšiu herečku. Rovnaké ocenenia získali i herečky v jeho filmoch Antikrist (2009) a Melancholia (2011). Von Trier je spoluautorom koncepcie Dogma 95 – nakrútil podľa nej Idiotov (Idioterne, 1998). Lars von Trier, Søren Kragh-Jacobsen, Kristian Levring a Thomas Vinterberg za ňu v roku 2008 dostali Európsku filmovú cenu za výnimočný európsky prínos svetovému filmu. Je aj tvorcom reklám, videoklipov a televíznych filmov. Celosvetový úspech mal najmä jeho seriál Kráľovstvo 1 (1994, spoluréžia Morten Arnfred) a Kráľovstvo 2 (1997, spoluréžia Morten Arnfred). V roku 2022 nakrútil jeho pokračovanie Kráľovstvo Exodus (spoluréžia Morten Arnfred).
Vo filmových kluboch sa hrali i jeho filmy Dogville (2003), Manderlay (2005), Kto je tu riaditeľ? (2006), Nymfomanka I. – II., (2013) a Jack stavia dom (2018). V roku 1992 založili s producentom Petrom Aalbakom Jensenom vlastnú produkčnú spoločnosť Zentropa Entertainment, za účelom dosiahnutia finančnej nezávislosti, a tým aj tvorivej slobody. Zentropa produkuje nielen filmy Larsa von Triera, ale i tvorcov, ako sú Susanne Bier, Thomas Vinterberg, Lone Scherfig, Pernille Fischer Christensen či Anders Thomas Jensen.
Z filmov – 1967: Turen til Squashland (Výlet do Squashlandu) – krátkometrážny animovaný; 1968: Nat, skat (Dobrú noc, miláčik) – krátkometrážny; 1969: Et skakspil (Šachová partia) – krátkometrážny; En røvsyg oplevelse (Nechutný zážitok) – krátkometrážny; 1970: Hvorfor flygte fra det du ved du ikke kan flygte fra? (Prečo pred tým utekať, keď vieš, že tomu neutečieš?) – krátkometrážny; 1971: En blomst (Kvetina) – krátkometrážny; 1977: Orchidégartneren (Pestovateľ orchideí) – krátkometrážny; 1979: Menthe – la bienheureuse (Blažená Menthe) – krátkometrážny; 1979: Produktion I – študentský film; Produktion II – študentský film; 1980: Nocturne (Nokturno) – študentský film; Historien om de to ægtemænd med alt for unge koner (Príbeh dvoch manželov a ich príliš mladých žien) – študentský film; Dokumentarøvelsen – Lolita (Dokumentárne cvičenie – Lolita) – študentský film; 1981: Den sidste detalje (Posledný detail) – krátkometrážny; Befrielsesbilleder (Obrazy oslobodenia) – absolventský film; 1984: Forbrydelsens element (Prvok zločinu); 1987: Epidemic (Epidémia); 1988: Medea (TV – Médea); 1991: Európa (Europa); 1994: Kráľovstvo 1 (Riget I, spoluréžia Morten Arnfred) – televízny seriál; 1996: Prelomiť vlny (Breaking the Waves); 1997: Kráľovstvo 2 (Riget II, spoluréžia Morten Arnfred) – televízny seriál; 1998: Idioti (Idioterne); 2000: Tanečnica v tme (Dancer in the Dark); D-dag (TV – Deň D, spoluréžia Søren Kragh-Jacobsen, Thomas Vinterberg, Kristian Levring); 2003: Dogville: The Pilot – krátkometrážny; Dogville (uvedený); Päť prekážok (De fem benspond, spoluréžia Jorgen Leth) – dokumentárny; 2005: Manderlay (u.); 2006: Kto je tu riaditeľ? (Direktøren for det hele); 2007: Occupations – krátkometrážny film z poviedkového filmu Chacun son cinema (Každému jeho kino, 33 rôznych režisérov); 2009: Antikrist (Antichrist), 2011: Melancholia (uvedený); 2013: Nymfomanka I. a Nymfomanka II. (Nymphomaniac); 2014: Nymfomanka I. – režisérska verzia a Nymfomanka II. – režisérska verzia (Nymphomaniac Director’s Cut); 2018: Jack stavia dom (The House That Jack Built); 2022: Kráľovstvo Exodus (Riget Exodus, spoluréžia Morten Arnfred) – televízny seriál.
Breaking the Waves
Tvorcovia:
Réžia: Lars von Trier
Scenár: Lars von Trier
Spoluscenárista: Peter Asmussen
Kamera: Robby Müller
Hudba: rôzne skladby a piesne
Strih: Anders Refn
Hrajú: Emily Watson (Bess McNeill), Stellan Skarsgård (Jan Nyman), Katrin Cartlidge (Dodo McNeill), Jean Marc Barr (Terry), Adrian Rawlins (dr. Richardson), Jonathan Hackett (pastor), Udo Kier (sadista na lodi), Mikkel Gaup (Pits), Sandra Voe (Bessina matka), Phil McCall a ďalší
Krajina pôvodu: Dánsko, Švédsko, Francúzsko, Holandsko, Nórsko
Rok výroby: 1996
Minutáž: 159 min.
Jazyková verzia: anglicky s českými titulkami
Žáner: melodráma
Odporúčaná prístupnosť: MN 15