Bosna, júl 1995. Srbská armáda sa blíži k Srebrenici, ktorá je vyhlásená za „bezpečnú zónu“ OSN. Desaťtisíce ľudí utekajú zo svojich domovov na blízku základňu OSN. Prekladateľka Aida, pracujúca pre OSN, dôverne pozná situáciu na základni i mimo nej. Bojuje s neúprosne sa krátiacim časom, aby našla cestu z blížiaceho sa pekla pre obyvateľov mesta i jej najbližších.

Je rok 1995 a Aida pracuje ako prekladateľka pre OSN na základni neďaleko Srebrenice. Jej rodina je medzi tisíckami miestnych, ktorí hľadali v Srebrenici, „bezpečnej zóne“ OSN útočisko pred srbskou armádou. Pár hodín cesty od miest, kde radi trávime letné dovolenky, sa schyľuje k najväčšej európskej tragédii od konca druhej svetovej vojny. Aida v rámci svojej práce prekladá srbské klamstvá i často dvojzmyselné vyhlásenia OSN a postupne si uvedomuje vážnosť situácie. Ide o osud mesta i o život jej milovaných. Podarí sa jej ich zachrániť?
Nekompromisný a zároveň hlboko ľudský film režisérky Jasmily Žbanić silou emócií zatieni väčšinu vojnových filmov. Nesústreďuje sa totiž na vykreslenie násilia, ale na príbeh konkrétnej ženy a nepredstaviteľné dilemy, ktoré pred ňu vojna stavia. Film Quo Vadis, Aida? mal premiéru na festivale v Benátkach a bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší medzinárodný celovečerný film.
Vychádza zo skutočných udalostí, ale niektoré postavy, situácie a dialógy sú vymyslené alebo upravené z umeleckých a dramatických dôvodov. Režisérka venovala svoj film ženám zo Srebrenice a ich 8 372 zavraždeným synom, otcom, manželom, bratom, bratrancom a susedom.
Biografia režisérky:
Jasmila Žbanić (1974, Sarajevo) vyštudovala divadelnú a filmovú réžiu na sarajevskej Akadémii scénických umení. Začínala ako bábkoherečka v divadle Bread and Puppet vo Vermonte a ako klaun v tvorivej dielni Lee De Long. V roku 1997 založila umelecké združenie Deblokada, kde pôsobila ako producentka, autorka a režisérka mnohých dokumentárnych a krátkych filmov a videofilmov, ktoré boli uvedené na viacerých festivaloch či výstavách.
Zaujala už svojím celovečerným režijným debutom Grbavica (2005) – trpkým príbehom osamelej bosnianskej matky s dcérou, ktorých životy bolestivo ovplyvnili udalosti balkánskej genocídy – za ktorý získala Zlatého medveďa na Berlinale. S výnimkou komédie Ostrov lásky sa vo svojich filmoch opakovane vracia k téme vojny v bývalej Juhoslávii a jej následkom, ktoré bohužiaľ pozná z vlastnej skúsenosti. Jej filmy sa premietali na festivaloch v Berlíne, Cannes, Sundance, Benátkach, Locarne, San Sebastiane či Rotterdame a odniesli si z nich vyše tridsať ocenení.
Filmy – 2000: Crvene gumene čizme (Červené gumáky – dok.); 2003: Slike sa ugla (Fotografie z rohu – dok.); 2005: epizóda Rodjendan (Narodeniny) z Lost and Found (Straty a nálezy); 2006: Grbavica; 2008: epizóda z filmu Istorii o pravach čeloveka (Príbehy o ľudských právach); 2009: Na ceste (Na putu); 2013: Za one koji ne mogu da govore (Pre tých, ktorí už nemôžu rozprávať); 2014: Ostrov lásky (Otok ljubavi); 2020: Quo Vadis, Aida?.
Vybrané ocenenia:
2021: nominácia na Oscara v kategórii najlepší medzinárodný celovečerný film; nominácia na cenu BAFTA v kategórii najlepšia réžia a najlepší cudzojazyčný film; Cena za najlepší medzinárodný film – Film Independent Spirit Awards; Cena divákov – MFF Rotterdam

Réžia: Jasmila Žbanić
Scenár Jasmila Žbanić
Námet: Hasan Nuhanović – kniha Pod zástavou OSN: medzinárodné spoločenstvo a genocída v Srebrenici (2007)
Kamera: Christine A. Maier
Hudba: Antoni Komasa-Łazarkiewicz
Strih: Jarosław Kamiński
Hrajú: Jasna Ďuričić (Aida Selmanagić), Izudin Bajrović (Nihad), Boris Ler (Hamdija), Dino Bajrović (Sejo), Johan Heldenbergh (plukovník Karremans), Raymond Thiry (major Franken), Boris Isaković (generál Ratko Mladic) a ďalší
Krajina pôvodu: Bosna a Hercegovina, Rakúsko, Rumunsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Francúzsko, Turecko, Nórsko
Rok výroby: 2020
Minutáž: 101 min.