projekt 100 – 2011

Luchino Visconti bol jedným z najvýznamnejších a najoriginálnejších talianskych režisérov. Toto svoje postavenie potvrdil jedným zo svojich majstrovských diel – filmovou adaptáciou románu Thomasa Manna. Toto zdanlivo nesfilmovateľné dielo a jeho atmosféru sa mu podarilo kongeniálne preniesť do filmu po tom, ako hlavného hrdinu zmenil zo spisovateľa na hudobného skladateľa. Od úvodnej scény plavby do Benátok film diváka naplno pohltí, rovnako ako pohltila krása poľského mladíka Tadzia skladateľa Gustava von Aschenbacha. Film je úvahou na tému krásy a umenia, no zároveň úvahou o úpadku individuality, spoločnosti a kultúry. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je hudba Gustava Mahlera.

Jeden z najnáročnejších filmových zážitkov v rámci Projektu 100 ponúka taliansky režisér Luchino Visconti. Vo svojej filmovej adaptácii diela nemeckého spisovateľa Thomasa Manna sa sústredil na verné zobrazenie myšlienok a symboliky slávnej novely – Smrť v Benátkach.

Benátky mimo turistickú sezónu výstižne charakterizuje myšlienka „vidieť a umrieť“. Starobilé talianske mesto sa mení na chladné a tajomné a presne v tých okamihoch roku 1911 prichádza do jedného z jeho hotelov hlavný hrdina príbehu, zamĺkly, starnúci intelektuál Gustav von Aschenbach (vynikajúci Dirk Bogard). Skladateľ – ústredná postava filozofickej adaptácie Mannovej predlohy posedáva v elegantnom obleku v hale luxusného hotela, ktorého klientelu tvorí bohatá smotánka, a cíti sa priamo nasiaknutý neustálymi pochybnosťami. Až máte pocit, že on sám je pôvodcom epidémie cholery, ktorá sa kvôli turistom precízne utajuje. Aschenbachov morálny rozpad, dekadenciu a zmysel pre nemorálnosť spôsobila prítomnosť krásneho syna poľskej emigrantky Tadzia (Bjorn Andresen). Umelca vysokých kvalít a morálnych hodnôt, nečakane prekvapuje pocit prostej telesnej príťažlivosti umocnenej pedofilným zmýšľaním, keď sa objektom jeho nezlomnej pudovej túžby stáva prakticky detský objekt. Tadzio predstavuje Aschenbachov hlboko utajený sen, ktorý sa mu nikdy nesplnil a teraz sa zrazu všetko zmenilo. Predstava dostala reálne kontúry, stačí sa len dotknúť…

Dielo spisovateľa Thomasa Mana inšpirované vlastným životným príbehom, keď sa aj on sám rozhodol pre zotavenie z pracovného vyčerpania, obdivuhodným spôsobom preniesol na filmový pás režisér Luchino Visconti. Do svojej filmovej fresky preniesol hlavnú ideovú hodnotu Manovho diela, ktorú skombinoval s umením európskeho skladateľa Gustava Mahlera. Tak sa z pôvodného spisovateľa stal skladateľ, ktorého hudba sa nesie celým príbehom a tvorí základ analýz o vznešenosti umenia a zmysle života.

Smrť v Benátkach je pomaly budovaná snímka o nezdravosti a rozkladu, ktorá si vyžaduje vnímavého a pozorného diváka schopného sledovať a hlavne pochopiť všadeprítomnú symboliku. Inak sa môže stať, že z kina bude síce odchádzať omámený pôsobivou, dusnou atmosférou Benátok minulého storočia, ale inak prázdny s pocitom nepochopenia autorového zámeru.

www.kinema.sk

O filme

• Réžia: Luchino Visconti
• Scenár: Luchino Visconti, Nicola Badalucco – podľa románu Thomasa Manna
• Kamera: Pasqualino De Santis
• Strih: Ruggero Mastroianni
• Hudba: Franz Lehár, Gustav Mahler, Modest Mussorgskij, Ludwig van Beethoven
• Hrajú: Dirk Bogarde (Gustav von Aschenbach), Romolo Valli (riaditeľ hotela), Mark Burns (Alfred), Nora Ricci (guvernantka), Marisa Berenson (pani von Aschenbach), Carole André (Esmeralda), Björn Andresen (Tadzio), Silvana Mangano (Tadziova matka) )

Ocenenia

Cena 25. výročia MFF Cannes nominácia na Oscara za kostýmy štyri ceny BAFTA (výprava, kamera, kostýmy, zvuk) a šesť cien Talianskeho syndikátu filmových novinárov.