Rodinný dobrodružný film plný detskej poetiky, severskej atmosféry, akcie, odvahy a priateľstva, odohrávajúci sa počas nemeckej okupácie Nórska v roku 1942.

Rodičia desaťročnej Gerdy a jej brata Otta sú aktívni v nórskom hnutí odporu. Jedného dňa pred Vianocami roku 1942 ich zatknú a ich deti sú ponechané svojmu osudu. Zakrátko objavia v pivnici dve židovské deti, ktoré tam ich rodičia ukrývali. Je na nich, aby dokončili, čo ich rodičia začali: pomôcť Sarah a Danielovi utiecť pred nacistami, dostať sa cez hranicu do neutrálneho Švédska a tam sa zvítať s rodičmi. Nebude to však jednoduché…
Film rozpráva o dôvere, neochvejnej lojalite a veľkej odvahe, ktorú je možné objaviť aj u tých najmenších detí.
Povedali o filme:
Prekvapilo ma, že sa deťom najviac páčil film, ktorý nám pripomína dôležitosť uznania histórie, holokaust a zároveň vo mne vzbudzuje nádej, že táto generácia už nedopustí robiť chyby z minulosti. Myslím si, že rodičia detí, ktoré sa do Ceny mladého publika zapojili, môžu byť na ne právom hrdí, povedala moderátorka online hlasovania o Cene mladého publika na Slovensku – Martina Mlichová z Asociácie slovenských filmových klubov – ktoré je organizované v spolupráci s Európskou filmovou akadémiou.
Biografia režisérky:
Johanne Helgeland – nórska režisérka. Má pedagogické vzdelanie. Pri filme začínala v roku 1997 ako asistentka produkcie mysteriózneho trileru Ostrov temnoty (Mørkets øy). Režírovala niekoľko krátkometrážnych filmov, hudobné videoklipy a reklamy. V roku 2014 režírovala štyri epizódy seriálu Kampen, ktorý získal cenu nemeckej nadácie Prix Jeunesse podporujúcej tvorbu pre mládež na celom svete. O rok neskôr režírovala šesť epizód zo seriálu Magické telo (Den magiske kroppen). Útek cez hranice (Flukten over grensen, 2020) je jej celovečerným debutom.
Filmy (len celovečerné) – 2020: Útek cez hranice (Flukten over grensen)
Vybrané ocenenia:
2020: Najlepší detský film a nominácia za najlepší scenár – nórske národné filmové ceny Amanda, Zlatý střevíček (črievička) za najlepší celovečerný film pre deti – 60. Zlín Film Festival (Česko) 2021: Cena mladého publika – Európske filmové ceny; Najlepší hraný celovečerný film – Festival židovských filmov Seattle (USA).
Johanne Helgeland o filme ÚTEK CEZ HRANICE
(úryvok z rozhovoru, ktorý pre Zlín Film Festival realizoval Gert Hermans)
Žáner vojnového filmu nemusí byť pre mladé publikum práve prvou voľbou. Čím je teda príťažlivý?
Chcela som nakrútiť klasický trilerový príbeh s akcentom závažnosti, ktorý by bol určený pre celú rodinu. Druhá svetová vojna zostáva súčasťou našej nedávnej histórie, i keď sa to tak dnešným deťom nemusí zdať. Pre väčšinu nórskych rodín znamená päť rokov okupácie množstvo nikdy nevypovedaných príbehov, ktoré stojí za to zdieľať. Jednou z našich ambícií bolo nakrútiť film, ktorý by oslovil celú rodinu, od detí po prarodičov a dokonca i praprarodičov. A budeme radi, keď sa mladé publikum po pozretí filmu bude pýtať svojej rodiny na ich vlastné prežívanie vojny. Myslím, že druhá svetová vojna je stále relevantná a zaujímavá téma, pretože v tej dobe národy a jednotliví ľudia boli často nútení vybrať si jednu alebo druhú stranu v scenári tak zhubnom, že je takmer nemožné ho pochopiť, a to za cenu obrovských ľudských obetí. To je potrebné mať na pamäti.
K úplnému pochopeniu filmu by sa nám mohlo hodiť pár základných informácii o pozícii Nórska počas vojny.
Nórsko bolo obsadené bez akéhokoľvek varovania 9. apríla1940 v prvom koordinovanom útoku z mora, vzduchu a zeme. Nórska vláda vzdorovala a spolu s kráľom Haakonom sa jej podarilo utiecť do Anglicka, odkiaľ pokračovala koordinácia odporu. V októbri 1942 začala nová nacistická vláda zatýkať a deportovať nórskych Židov. Švédsko, ktoré hraničí s Nórskom, si počas vojny udržovalo neutrálne postavenie. Útek tam bol pre mnohých ľudí ich jedinou nádejou.
Napriek tomu, že ide o vojnový film, nemôžem sa zbaviť dojmu akejsi rozprávkovej atmosféry v príbehu, i keď vôbec netuším, čím presne to je.
Pravdivosť príbehu bola pre mňa veľmi dôležitá, ale zároveň som chcela, aby bolo jasné, že príbeh je rozprávaný z pohľadu dieťaťa, teda niekoho kto vidí svet svojim zvláštnym spôsobom.
Vrátanie niekoľkých odkazov na „troch mušketierov“…
Autorka scenára Maja Lunde napísala postavu Gerdy (Anna Sofie Skarholt) tak, aby vnímala svet ako dobrodružstvo. Impulzívna Gerda seba vidí ako neohrozeného mušketiera. Jej bratr Otto (Bo Lindquist-Eriksen) je skôr starostlivým typom dieťaťa a sužujú ho pochybnosti o tenkej hranici medzi dobrom a zlom.
Tento film je ako óda na postoj detí, ktoré sú schopné integrovať prvky hry a snenia i do tých najdrsnejších situácií.
Tento aspekt príbehu je pro mňa dojemný a zároveň silný, pretože je v kontraste s chladným a krutým svetom, ktorému naše deti vystavujeme. Nikdy tu od čias druhej svetovej vojny nebolo toľko detí na úteku pred nepriateľskými režimami, vojnou a chudobou. Voči týmto deťom máme obrovskú zodpovednosť za otvorenie našich hraníc.
Celý rozhovor nájdete na stránke https://www.zlinfest.cz/26956n-johanne-helgeland-o-filmu-hranice-odvahy-pred-rozbreskem-kdy-svet-vypada-tmave-a-zmatecne .