Píše sa rok 1957 a v San Franciscu sa koná súdny proces kvôli básni Vytie. Film tieto pamätné dni pripomína prostredníctvom troch vzájomne prepojených línií: búrlivého života Allena Ginsberga, ktorý sa snažil nájsť svoje skutočné umelecké vyjadrenie, spoločenských reakcií na „obscénny“ predmet procesu a halucinogénnej animácie, ktorá evokuje prekvapujúcu originalitu legendárneho literárneho diela. Všetky tri roviny vyúsťujú v žánrovom hybride, ktorý brilantne zachytáva kľúčový okamih – zrod alternatívnej kultúry. Autori vo svojom hranom debute dokonale využívajú dokumentaristické korene a vyjadrujú sa ako skúsení rozprávači príbehov. Rozširujú predstavu, že „skutočný príbeh“ môže byť stvárnený nielen trvaním na faktoch, ale aj odvodenou filmovou víziou, a tak je možné zachytiť ducha doby. Skvelá interpretácia nesmrteľnej básne a myšlienok novej generácie.

Rob Epstein (1955, New Jersey) a Jeffrey Friedman (1951, Los Angeles) spoločne tvoria už viac ako 20 rokov. Nakrútili dokumentárne snímky, ako napríklad Where We Are? Our Trip Through America (Kde to sme? Krížom cez Ameriku, 1993), The Celluloid Closet (Celuloidové tajomstvá, 1995), Xtreme: Sports to Die For (Xtreme: zomrieť pre šport, 1999), Paragraph 175 (Paragraf 175, 2000), Underground Zero (Underground Zero, 2002), Ten Days That Unexpectedly Changed America: Gold Rush (10 dní, ktoré nečakane zmenili Ameriku: Zlatá horúčka, 2006) či Howl (Vytie, 2010). Za Common Threads: Stories from the Quilt (Jednou niťou: Príbehy z plátna) získali v roku 1990 Oscara.

VYTIE

(úryvok)

pre Carla Solomona

Videl som najlepšie hlavy svojej generácie zničené šialenstvom, 

v hlade hystericky obnažené, vlečúce sa černošskými ulicami na svitaní a hľadajúce dávku 

drogy hipsterov s anjelskými hlavami, túžiacich po prastarom nebeskom

spojení s hviezdnym dynamom v mašinérii noci, ktorí v chudobe a handrách, s prázdnymi očami,

spití sedávali a fajčili v nadprirodzenej tme bytov so studenou

vodou, vznášali sa nad vrcholkami veľkomiest a rozjímali o džeze, ktorí obnažili svoje mozgy Nebesám pod nadzemnou železnicou

a uzreli mohamedánskych anjelov, v žiare balansujúcich po

strechách činžiakov, ktorí prechádzali univerzitami so žiariacimi chladnými očami,

halucinujúc o Arkansase a tragédií Blakeovho svetla medzi

vojnovými špecialistami,

ktorí boli vylúčení z akadémií pre bláznovstvo & publikovanie

obscénnych ód na oknách lebky, ktorí sa krčili strachom v neoholených izbách iba v bielizni, spaľovali

peniaze v odpadkových košoch a cez stenu načúvali Hrôze, ktorých nakopali do brady na ohanbí, keď sa vracali cez Laredo

s opaskom marihuany pre New York, ktorí hltali oheň v špinavých hoteloch alebo pili terpentín v Rajskej

uličke, smrť, alebo noc čo noc ponárali svoje trupy do očistca snov, drog, nočných môr za bieleho dňa, alkoholu a vlastného vtáka

a nekonečných gulí neporovnateľne slepých uličiek desných mračien a bleskov v duši,

letiacich v ústrety pólom Kanady & Patersonu a osvetľujúcich

celý nehybný svet Času medzi nimi, peyotovú pevnosť hál, cintorínové úsvity pod zeleným stromom na

zadnom dvorčeku, opojenosť vínom nad hrebeňmi striech,

obchodné štvrte narkotizovaných čundrov, neónové blikanie

dopravných svetiel, vibrovanie slnka a mesiaca a stromov

v búrlivých zimných súmrakoch Brooklynu…

Allen Ginsberg 1957

O filme

• Réžia: Rob Epstein, Jeffrey Friedman
• Scenár: Rob Epstein, Jeffrey Friedman
• Kamera: Edward Lachman
• Strih: Jake Pushinsky
• Hudba: Carter Burwell
• Hrajú: James Franco (Allen Ginsberg), Jon Hamm (Jake Ehrlich), Mary-Louise Parker (Gail Potter), Jeff Daniels (profesor David Kirk), David Strathairn (Ralph McIntosh), Alessandro Nivola (Luther Nicolas), Todd Rotondi (Jack Kerouac), Andrew Rogers (Lawrence Ferlinghetti), Bob Balaban (soudce Clayton Horn) a ďalší)

Ocenenia