filmový klub Otáznik – kino Junior Levice
Vstupné: 2,-€ na preukaz FK, 3,50-€ bez preukazu

Walesa, človek z nádeje je najnovší film jednej z najväčších osobností poľskej kinematografie. 87-ročný Andrzej Wajda v tomto diele prináša pohľad do desaťročia života Lecha Walesu – robotníka z gdanských lodeníc, ktorý viedol hnutie Solidarita proti komunistickej vláde a napokon sa stal prvým prezidentom demokratického Poľska.

Wajda už v minulosti nakrútil dve renomované drámy o hnutí Solidaria  – Človek z mramoru (1977) a Človek zo železa (1981) a Walesa, človek z nádeje je jej ukončením. S Lechom Walesom spája Wajdu dlhoročné priateľstvo, a Walesa si dokonca v  druhom spomínanom filme zahral sám seba. Vo svojom novom diele Wajda nevyobrazuje Walesu ani ako človeka z mramoru ani ako človeka zo železa, ale ako človeka, ktorého po štrajkoch v lodeniciach v decembri 1970 obvinili aj z donášania informácií na svojich kolegov. Vo filme vidíme ako Walesa po mučivom vypočúvaní podpisuje vyhlásenie, ktoré nečítal, čo je najďalej ako sa Wajda rozhodol vo svojom diele zájsť, a čo je dozaista ďalej ako sa bude páčiť mnohým Poliakom. Tohto nezlomného disidenta v  podaní Roberta Wieckiewicza nikdy nevidíme ako súkromnú osobu, až na pár osobných okamihov s rodinou. Príbeh je skoncentrovaný do hrdinského obdobia v živote Walesu, vyvarujúc sa obdobiu napríklad jeho prezidentskej kandidatúry. Tak ako všetky historické udalosti, aj túto do veľkej miery definuje práve to, čo v nej nenájdeme. Wajda sa na tlačovej konferencii pri príležitosti premiéry filmu vyjadril, že bývalý poľský prezident a laureát Nobelovej ceny jeho filmový projekt odobril. Priznal tiež, že tento film bol zatiaľ preňho najnáročnejším projektom. Na záver, na vysvetlenie svojej motivácie citoval známy slogan Lecha Walesu: „Nechcem, ale musím.“ Pre Chicago Tribune sa vyjadril, že jeho hnacím motorom nebolo vytvoriť film, ktorý by zaujal západný svet, ale ktorý by poľskému publiku odkryl isté historické pravdy. 

Režisér

Andrzej Witold Wajda (nar. 6. marca1926, Suwalki) je poľský filmový a divadelný režisér, spolutvorca poľskej filmovej školy, senátor (1989 – 1991). V rokoch 1946 – 1949 študoval maliarstvo na Akadémii krásnych umení v Krakove. Po ukončení štúdií v rokoch 1949 – 1954 študoval réžiu na Vysokej filmovej škole v Lodži. Už prvé filmy z druhej polovice 50. rokov mu priniesli medzinárodné uznanie. Námety pre svoje diela čerpá predovšetkým z dejín (druhá svetová vojna, okupácia Poľska, atď.). V roku 2000 Wajda obdržal Čestnú cenu Akadémie – Oscara – za celoživotné dielo. Jeden z najvýznamnejších režisérov poľskej a svetovej kinematografie. Úspech zaznamenal už svojimi prvými troma filmami Nezvaní hostia, Kanály, Popol a diamant. Jeho diela získali prestížne ocenenia na festivaloch v Benátkach, Berlíne, Cannes, Montreale, Moskve, San Sebastian a tri z nich boli nominované na Oscara (Zasľúbená krajina, Slečny z Vlčian, Človek zo železa). Je nositeľom viacerých, významných, poľských a medzinárodných radov napr.: Francúzska komandéria čestnej légie, Nemecký veľký kríž za zásluhy a čestných doktorátov z univerzít v American Univ. Washington, Bologne, Jagellovskej univerzity v Krakove, univerzít v Lyone a Bruseli. Získal aj niekoľko ocenení za celoživotné dielo: francúzskeho Cézara, Európsku filmovú cenu Felix (1990), Zlatého Golema (MFF Praha 1996), Strieborného medveďa (MFF Berlín 1996), Čestného Oscara (2000) a viacero poľských filmových ocenení. Jeho predchádzajúci film Katyň bol rovnako postavený na skutočnej historickej udalosti z čias druhej svetovej vojny. V distribúcii ASFK je momentálne jedenásť titulov tohto výnimočného režiséra.

Ocenenia

MFF Chicago najlepší herec, MFF Benátky – zvláštne uznanie poroty pre herečku (Maria Rosaria Omaggio)

O filme

• Réžia: Andrzej Wajda
• Scenár: Janusz Glowacki
• Kamera: Pawel Edelman
• Strih: Milenia Fiedler
• Hudba: Pawel Mykietyn
• Hrajú: Robert Wieckiewicz
  Agnieszka Grochowska
  Maria Rosaria Omaggio
  Cezary Kosinski
  Miroslav Baka
  Maciej Stuhr a ďalší.

Ocenenia