o 19:00 hod. filmový klub Otáznik kino Junior Levice – FEBIOFEST „ozveny“ 2024.
Rodinná dráma o mužovi a žene, ktorí sa snažia vybudovať si vysnívaný život v dome so záhradou vedľa tábora. Ten tábor je Osvienčim a tým mužom je jeho veliteľ Rudolf Höss. Film získal Veľkú cenu poroty na MFF Cannes a 5 nominácií na Oscara.
Rudolf, Hedwiga a ich štyri deti žijú vo veľkom dome s krásnou, udržiavanou záhradou. Každý deň si vychutnávajú spoločnú večeru, spomínajú na milované Taliansko, užívajú si víkendové výlety k vode a prechádzky s priateľmi. Spoza múrov ich domova sa však ozývajú znepokojujúce zvuky a občas niečí zúfalý krik. Pánom domu je totiž Rudolf Höss. Veliteľ koncentračného tábora v Osvienčime. Hoci sa vo filme nič strašné nedeje, z príbehu ide hrôza.
„Chcem, aby to bol film tak trochu aj o nás. O tom, ako sa najviac bojíme toho, že by sme mohli byť ako Hedwiga a Rudolf. Aj oni boli ľudskými bytosťami,“ vysvetľuje Glazer svoje rozhodnutie zobraziť Hössa a jeho rodinu v čo možno najcivilnejšom svetle.
Mrazivý film Jonathana Glazera o banalite zla si vďaka svojmu výnimočnému spracovaniu témy holocaustu odviezol Veľkú cenu z festivalu v Cannes.
Zaujímavosti:
Autor knižnej predlohy The Zone of Interest (2014), anglický spisovateľ Martin Amis (1949 – 2023), sa úspechu filmu nedožil. Zomrel 19. mája 2023, presne v ten deň, keď mala Zóna záujmu svetovú premiéru na MFF Cannes.
Poliak Łukasz Żal (*1981) bol nominovaný na Oscara za kameru vo filmoch Pawla Pawlikovskeho Ida (2013) a Studená vojna (2018). Pre The Hollywood Reporter povedal, že pri nakrúcaní Zóny záujmu musel zabudnúť na všetko, čo sa naučil o vytváraní „krásnych obrázkov“. Film sa nakrúcal na digitálne fotoaparáty s objektívmi Leica. Rozmiestili ich 10 po celom dome a Żalova práca sa sústreďovala najmä na proces prípravy, rozhodovanie, kam kamery umiestniť. Kamery boli pripojené na optický kábel a potom kameraman so svojím tímom a režisérom sledovali zábery na monitoroch v pivnici. Bez prítomnosti štábu na place mohli herci viac improvizovať a experimentovať. Jonathan Glazer nazval tento spôsob nakrúcania „Big Brother v nacistickom dome“.
Vybrané ocenenia:
2023: Veľká cena poroty a Cena FIPRESCI – MFF Cannes; Cena za európsky zvuk (Johnnie Burn & Tarn Willers) a nominácie v kategóriách európsky film, réžia, scenár, herečka (Sandra Hüller), herec (Christian Friedel) – Európske filmové ceny; 2024: Cena FIPRESCI – MFF Palm Springs; nominácie v kategóriách najlepší hraný film – dráma, najlepší neanglicky hovorený film, najlepšia pôvodná hudba – Zlatý glóbus; cena za výnimočný britský film roku, najlepší neanglicky hovorený film, zvuk (Tarn Willers, Johnnie Burn) a nominácie v kategóriách, réžia, adaptovaný scenár, herečka vo vedľajšej úlohe (Sandra Hüller), kamera (Łukasz Żal), strih (Paul Watts), výprava (Chris Oddy, Joanna Kus, Katarzyna Sikora) – Ceny BAFTA.
Biografia režiséra:
Jonathan Glazer (26. 3. 1965, Londýn, Spojené kráľovstvo) – anglický režisér a scenárista. Po dokončení umeleckej školy a absolvovaní odboru Divadelná výprava na Nottingham Trent University sa venoval výrobe filmových trailerov. Cez ne sa dostal k hudobným videoklipom (napríklad Radiohead: Street Spirit, Jamiroquai: Virtual Insanity – MTV Video Music Award za najlepšie špeciálne efekty, Richard Ashcroft: A Song for the Lovers, Nick Cave and the Bad Seeds: Into My Arms, UNKLE feat. Thom Yorke: Rabbit In Your Headlights, Blur: The Universal, Radiohead: Karma Police, Massive Attack: Karmacoma), reklamám (napr. Wrangler, Guiness. Volkswagen, Stella Artois, Levis…) a umeleckým projektom.
V roku 1994 nakrútil krátkometrážny film Mad, ale za kľúčový bod vo svojej kariére považuje čiernobiely videoklip Street Spirit k piesni skupiny Radiohead z roku 1996. Glazer debutoval ako režisér celovečerných filmov gangsterkou Sexy beštia (2000), za úlohu v ktorej získal Ben Kingsley Európsku filmovú cenu a nomináciu na Oscara. Nasledujúce Zrodenie (2004) bolo mysterióznou drámou o chlapcovi, ktorý sa snaží presvedčiť ženu (nominácia na Zlatý glóbus pre Nicole Kidman), že je prevtelením jej pred desiatimi rokmi zosnulého manžela. Jeho tretí dlhometrážny film Pod kožou (2013) je adaptáciou rovnomenného sci-fi románu Michela Fabera so Scarlett Johansson v hlavnej úlohe. Jeho najnovší film Zóna záujmu (2023) mal svetovú premiéru na MFF Cannes, odkiaľ si odniesol Veľkú cenu poroty a Cenu FIPRESCI. Film doteraz získal už takmer 50 ocenení a má 5 nominácií na Oscara a deväť na cenu BAFTA.
Filmy (len dlhometrážne) – 2000: Sexy beštia (Sexy Beast); 2004: Birth (Zrodenie); 2013: Under Skin (Pod kožou); 2023: Zóna záujmu (The Zone of Interest).
Originálny názov: The Zone of Interest
Tvorcovia:
Réžia: Jonathan Glazer
Scenár Jonathan Glazer
Kamera: Łukasz Żal
Hudba: Mica Levi
Strih: Paul Watts
Hrajú: Christian Friedel (Rudolf Höss), Sandra Hüller (Hedwig Höss), Johann Karthaus (Claus Höss), Luis Noah Witte (Hans Höss), Nele Ahrensmeier (Inge-Brigitt Höss), Lilli Falk (Heideraud Höss), Anastazja Drobniak, Cecylia Pekala a Kalman Wilson (Annagret Höss), Medusa Knopf (Elfryda) a ďalší
Krajina pôvodu: Spojené kráľovstvo, Poľsko, USA
Rok výroby: 2023
Minutáž: 105 min.
Jazyková verzia: nemecky s českými titulkami
Žáner: dráma, historický, vojnový
Odporúčaná prístupnosť: MP15+